(možno aj trafila - veštica). V súvislosti s ním používala aj iné pejoratívne súvetia. A keď sem tam niečo dobré vyviedol, aj pekne o ňom rozprávala, že: „Gľupi je. Gľupi je.“ A v tých jej čiernych falošných očiach sa zjavovala láska. Nepamätám všetko. Starý to už má za sebou a nech mal diagnózu, akú chcel, slovenská zem to isto vyťahá. Nechcel som riskovať ohrozenie obecného rozpočtu, tak som ten pohreb financoval. Koruna medzitým revalvovala (všímajte ten pozitívny postoj), tak som to mal vrátené aj s úrokmi. (Vždy mi veštila: „budeš mať džekpota, čakám k tebe peňáze, veľa peňáze.“)
Nebožtík Tirta (amorálny analfabet absolútne asimilovaný alkoholom)(chýrny svojim aparátom lokálneho významu) veľa nikdy nenarozprával (ani nenapracoval) a rád sa vždy so všetkým podelil (hlavne s prácou a mojimi cigaretami). Keď sa po podpore dostal k vlastnej krabičke cigariet, tak húlili všetci - aj jeho päťročný harant. Už v tej dobe vedel šlukovať.
Raz sa prišla jeho drahá zbitá sťažovať, že sa opije a potom nevie čo robí. Tak som ho predvolal. Dostavil sa roztrasený ako cigánska hračka a do reči mu nebolo, palica boľavá po včerajšku a ja som chcel od neho rekonštrukciu predchádzajúceho dňa. Naslinil vlastný jazyk s poslednou vypučenou slinou z deravého zuba (mal dva rovnomerne rozložené po celých ústach) a začal obyčajne. „Dik Hančoris... Čera piľ boľovičku...šoľ domu... Taš taš do mne robiľa (dvoma prstami naznačoval, že manželka do neho podpichovala ). Biľ som ju... Taš taš... A potom ja špať...
Pochopiteľne.
Urobil som s ním dohodu o vine a treste.
Keď som ho o dva týždne „po pipe“ znova riešil, lebo spal ožratý na autobusovej zastávke, neveriacky na mňa pozeral a bránil sa: “Dik, gadžoris... čera piľ borovičku... piľ piľ a špaľ ...ta jaš... nepujdžem domu... bordeľ robič... ženu bič... ta jaš...“ Zamyslel sa a skúsil. „Paľenku nemáš?“
A že si nedajú povedať ...vraj nenapraviteľní... Somariny!
Nezasiahol ju blesk, skôr pomätenie mozgu. Vrátila, lebo potrebuje požičať viac, potrebuje na cestu do Anglicka, ide robiť žemle pre Londýnčanov. Iste nepožičiam, neohlúpi ma. (Čo ma je po nich, nech hladujú.)
PS: Zas som veriteľ, už je v Anglicku za moje prachy... vraj sú Rómovia nepoučiteľní... Somariny! Veď je lepšia ako vedma či veštica... God bless Great Britian.
