Našu obec sme prihlásili do súťažného ročníka futbalovej súťaže. Pár rokov sa u nás súťažne futbal nehral, tak sme nastúpili do najnižšej triedy. Bol som prekvapený z korektného pískania rozhodcov, ako aj športového správania sa hráčov až dodnes.
Všetko sa zmenilo v prestávke druhého polčasu. Vedúci súperovho mužstva navštívil šatňu rozhodcu a v dlhom rozhovore za zatvorenými dverami trávili celú prestávku. A tak sa to začalo. Rozhodca začal pískať nezmysly. Hra sa neskutočne vyostrila. Súper nám zranil dvoch hráčov, ktorí skončili v nemocnici - ani jeden z nich nemal odpískaný faul. Náš hráč dostal červenú kartu za nič. Zo stavu 1:1 bolo zrazu 1:4. Usporiadatelia museli urobiť koridor, aby rozhodca cestou do šatní nebol fyzicky napadnutý (nikdy predtým v našej dedine taký problém nebol).
Diváci sa rozišli. Keď odchádzal rozhodca zamiešaný medzi súperových hráčov a funkcionárov, šiel som meter za nimi. Pre istotu, aby sa im nič nestalo. Nevedeli kto som. Pred autobusom funkcionár súpera pozval rozhodcu dnu, ale on odmietol a povedal, že sa zastaví v Poprade. Nato funkcionár vybral bankovku a strčil ju do vrecka bundy rozhodcu. A ja bol meter vzadu.
Pýtam sa teba a zároveň aj seba:
aká brutálna korupcia je v našom futbale, keď v poslednej súťaži na začiatku sezóny sa už upláca?
Aká brutálna korupcia je, keď sa to dá vybaviť cez prestávku priamo v kabíne rozhodcu?
Akú cenu má pre toho človeka zdravie, keď vďaka jeho neštandardnému pískaniu chlapec leží v nemocnici?
Dokedy v našom futbale si za judášskych 33 strieborných bude možné kúpiť všetko?
Je mi z toho na grcanie a neviem, čo mám robiť.
Jeden starý legionár mi raz povedal: „Futbal hrajú funkcionári cez týždeň. V nedeľu je to len divadlo pre divákov“. Vždy som sa na tom smial a dnes mi je z toho do plaču.
Pán rozhodca, ŠPORTU ZDAR A FUTBALU ZVLÁŠŤ!!! Že...!?
.
