Buenos dias, amigos! Na konci prázdnin 2022 sme sa vybrali do obľúbeného Stredomoria. Keďže som chcel najskôr dopísať blog o túre na Ceste hrdinov SNP, k spísaniu zážitkov z Malorky som sa dostal až teraz. Otváram teda turistický denník a cestovateľské spomienky ožívajú.
Mallorca, najväčší z Baleárskych ostrovov, má pohnutú históriu. Počas tisícročí bičovaná vetrami, zažila stret kultúr, ktoré ovplyvnili jazyk, kuchyňu aj architektúru. Hlavné mesto Palma de Mallorca pulzuje čulým životom, až mi je ľúto, že ju objavujeme až teraz. S bedekrom pod pazuchou sme opäť na cestách. Dva dni pred nástupom na trasu GR 221 sa aklimatizujeme najskôr v miestnej metropole a jeden deň plánujeme stráviť v Paguere pri mori. Až potom sa sa vyberieme na 140 kilometrový prechod pohoria Sierra de Tramuntana, ktoré sa tiahne od západného k východnému pobrežiu Malorky.
Asi väčšina cestovateľov na Malorke neobíde top pamiatku v Palme, gotickú katedrálu. Jednu z najväčších svojho druhu na svete. Základy boli položené v roku 1230 na ruinách arabskej mešity, ako symbol katalánskej rekonqisty Baleárskych ostrovov, ale dokončená bola až v 17.storočí. Vstupenky do nej sa v lete 2022 dali kúpiť iba online, tento rok po covide opäť otvorili aj pokladňu. Okrem gotickej architektúry, odlišnej od štíhlych francúzskych stavieb, uvidíte vo vnútri majstrovské gotické a renesančné obrazy, ale aj umelecké prejavy 20. storočia. Väčšina kvalitných bedekrov sa popisom vnútrajška a jeho umeleckých diel venuje na viacerých stranách. Koho omrzí šero chrámu, môže si úzkymi točitými schodmi vystúpiť na strešnú terasu s výhľadom na Palmu.
Fotogenických zákutí v Palme de Mallorca je viac než som očakával. Staré mesto je postavené na rímskych základoch, kamenné domy pod arabskou nadvládou dostali len malé úpravy. Francúzi sa architektúry počas krátkej nadvlády nedotkli, zato Katalánci pred 800 rokmi spravili viaceré zásadné urbanistické zmeny. Ale samotnú architektúru domov od základov nemenili. Neskoršie nánosy času priniesli rôzne nadstavby a prestavby, ktoré vidíme dnes.
Zmes štýlov, arabských záhrad, hradieb a stredomorských vôní vytvára pestrý kolorit, ktoré lákajú stratiť sa v úzkych uličkách. Nedivím sa katalánskemu umelcovi Joan Miróovi, že sa sem na dôchodok presťahoval a našiel inšpiráciu na ďalších 24 rokov tvorby. Jeho ateliér sa nachádza na severnom okraji Palmy de Mallorca, vo svahu nad mestom, s výhľadom na more. Na rozľahlom pozemku stojí tiež múzeum Miróovej tvorby s precízne navrhnutou záhradou a niekoľko hospodárskych budov.
Milovníkov výtvarného umenia v metropole Malorky isto poteší aj pomerne obsažná galéria moderného umenia. Nájdete ju na kraji centra, blízko pobrežia. Nachádza sa v pôvodnej arabskej pevnosti, so súčasnými architektonickými úpravami objektu.
Do tretice sme navštívili ešte malú súkromnú galériu v centre.
Museu Fundació Joan March ponúka zopár španielskych velikánov, trochu moderny a súčasného umenia
Ale treba sa nám posúvať ďalej. Pred odchodom z hlavného mesta sme si nenechali ujsť historické múzeum nad Palmou. Umiestnené je na kopci v kruhovom hrade Castel Bellver zo 14.storočia, s výborným výhľadom na celú zátoku a prístav. Návštevník sem cestou prekoná výškových 100 metrov, a za odmenu dostane slušný exkurz o histórii Malorky. Výstup od zastávky autobusu vedie cez borovicový háj po historických schodoch a zaberie asi 10 - 15 minút. Hore je možné prísť aj autom, my sme radšej využili hustú sieť verejnej dopravy.
Na cestovateľských blogoch sme sa dočítali, že turistické palice nám na palubu lietadla nemusia povoliť. Miestny Decathlon nás vybavil chýbajúcou výstrojou - palicami a plynovou kartušou a pomaly sme sa lúčili s Palmou. Ešte rozlúčkový pohľad na riečku, ktorá pôvodne tiekla stredom starého mesta. Keď Katalánci v 13. storočí ostrov dobyli, premiestnili pôvodný tok na okraj hradieb, čím vytvorili obrannú vodnú priekopu. Tam sme nasadli na autobus, ktorý nás odviezol za mesto, kúsok bližšie k našej turistickej výzve GR221.
Dva dni v Palma de Mallorca ubehli ako voda. Z rušnej metropoly sme sa pobrali na sever, obzrieť okolie mestečka Paguera. Bedeker sme už nechali bokom, len sme sa nechali unášať prímorskou atmosférou a radami domácich.
Naša aklimatizácia na Malorke prebehla mimoriadne príjemne, posilnená chutným tapas a paelou na červenom víne. Za tri dni sme si zvykli na augustovú ostrovnú klímu, v ktorej budeme kráčať priemerne 15 - 20 kilometrov denne, s prevýšením 700 - 1200 metrov. Už sa tešíme, ako ráno vyrazíme.
