<!-- /* Font Definitions */ @font-face {font-family:"Arial Narrow"; panose-1:2 11 5 6 2 2 2 3 2 4; mso-font-charset:238; mso-generic-font-family:swiss; mso-font-pitch:variable; mso-font-signature:647 0 0 0 159 0;} /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
Vietor tíško pofukuje,
hrá sa ti s vlasmi.
Zrazu aké ticho tu je
a ja sa pýtam: „Kde si?“
Je tu dlhá lúka,
na každom kroku kvet.
V diaľke ticho kukučka kuká,
krajšieho miesta niet.
Počuť tichý spev,
spev lesných víl.
Nech je aspoň tisíc takýchto krásnych chvíľ.
Citiš ako prúdi vzduch do tvojich pľúc.
Ty ležíš tíško, nepohnúc.
Počuješ každý pohyb motýlích krídel,
vidíš nad sebou husí kŕdeľ.
Akoby ti mávali na privítanie alebo sa pýtajú, či čakáš na niečo
a ty im tichúčko odpovieš nie.
Zrazu sa sekundy vlečú pomaly,
kiežby ich všetci takto vnímali.
Teraz v tejto chvíli sú moje myšlienky preč,
v okolí svojom nepočujem žiadnu reč.
Iba šum.
Šum lístia, ktoré tancuje
a vietor pri tom konármi do taktu bubnuje.
Pieseň prírody sa všade ozýva,
človek zrazu všetko vníma.
Svoj dych, existenciu samého seba
a zrazu vidí tú krásu neba.
Oblaky tvoria závoj krásny
a ja v nich vidím obraz jasný.
Je to veľké srdce krásne.
Je také ako názov tejto básne.
Zrazu vo mne zavládol pokoj,
v diaľke počujem iba včelí roj.
Zatváram pomaly svoje oči,
všetko zlé sa konečne končí.
