Lucia Lesayová
Ako som nový rodný list na Slovensku vybavovala...
Aj napriek tomu, že máme užasného prezidenta a mnohí z vlády sú tú pre ľudí (aspoň čo sa billboardov týka), predsalen žijem v zahraničí.
Aj napriek tomu, že máme užasného prezidenta a mnohí z vlády sú tú pre ľudí (aspoň čo sa billboardov týka), predsalen žijem v zahraničí.
Bola som týždeň v nemocnici, dnes som prišla domov. V rakúskej nemocnici.
Už nech je nedeľa, 8.2.2015 Budík mi zazvoní ako zvyčajne, zemeguľa sa bude točiť ďalej, vzduch bude ten istý, dokonca aj za rožky a chleba sa bude musieť platiť ako dovtedy …
Slovensko, resp. rodina a priatelia mi stále chýbajú,ale tá izba už nie je cudzia.
V mojich predošlých článkoch som sa už tomu venovala, no po dnešnej návšteve nemocnice mi to opäť nedá. Ako len tomu zdravotníctvu pomôcť?
Nakoľko som si už odvykla navštevovať naše hypermarkety, navštevujem malý obchod COOP Jednota, ktorý mám po ceste z práce. V presvedčení, že robím dobre som si minulý týždeň vypočula rozhovor dvoch tunajších predavačiek. A to nie nechtiac, aj keď viem, že cudzie rozhovory sa nepočúvajú, neodolala som.
O tom, ze napisem tento prispevok, som premyslala uz davnejsie. Realita a nedavna skutocnost ma presvedcili o tom, ze by som to mohla skusit.
Dnes sa mi stala nemila prihoda, ktora sposobila, ze zacinam uvazovat o vystahovani do zahranicia. A vrele to odporucam i Vam ostatnym, kym este nie je neskoro.
Novinari. Ludia, ktori nam kazdy den prinasaju prostrednictvom periodik a inych medii informacie. Informacie uzitocne, no casto aj informacie zavadzajuce, ci dokonca vymyslene. A prave tento druh informacii nas casto prinuti, kupit noviny, ci kliknut na nejaky clanok na internete. Avsak stoji im toto protirecenie si a nepravdivost za poskvrnenie ich doveryhodnosti, nielen ako novinara, ale aj ako cloveka?
Dnes, ked som prechadzala ulicami Nitry, vsimla som si maly obchodik, kde je mozne kupit pizzu. Nic by na tom nebolo zvlastne, az do chvile, ked clovek zisti za akych okolnosti pizza na tanieri existuje.
V nasledujúcich riadkoch by som chcela v krátkosti reagovať na reklamný spot, ktorý už istý čas beží v televízii. Určite ho každý z vás, minimálne sluchom, zaregistroval.
Dnes som sa rozhodla, spolocne s kamaratkou, ze pojdeme do kina na film Anglicke jahody. Sadli sme do auta a vyrazili na cestu k nasemu kinu, ktore je v meste vzdialenom 8 kilometrov.
Dnes som pri pozerani hokeja začula jednu zaujímavú myšlienku o tom, že keby tam bol Pálffy, tak by to bolo lepšie. Pri výkone našich hokejistov sa mi stalo, že som sa nad tou myšlienkou o Pálffym pozastavila a hokej už nesledovala.
Podnetom pre napísanie tohto článku je blížiaci sa Deň narcisov, ktorý bude už tento týždeň. Nechcem a ani nebudem na nikoho apelovať, aby určite nejakou sumou prispel. To vôbec nie je mojím zámerom. Apelatívnosť môjho článku sa bude uberať úplne iným smerom...