Lucia Lesayová
Ako som nový rodný list na Slovensku vybavovala...
Aj napriek tomu, že máme užasného prezidenta a mnohí z vlády sú tú pre ľudí (aspoň čo sa billboardov týka), predsalen žijem v zahraničí.
Aj napriek tomu, že máme užasného prezidenta a mnohí z vlády sú tú pre ľudí (aspoň čo sa billboardov týka), predsalen žijem v zahraničí.
Bola som týždeň v nemocnici, dnes som prišla domov. V rakúskej nemocnici.
Už nech je nedeľa, 8.2.2015 Budík mi zazvoní ako zvyčajne, zemeguľa sa bude točiť ďalej, vzduch bude ten istý, dokonca aj za rožky a chleba sa bude musieť platiť ako dovtedy …
Slovensko, resp. rodina a priatelia mi stále chýbajú,ale tá izba už nie je cudzia.
V mojich predošlých článkoch som sa už tomu venovala, no po dnešnej návšteve nemocnice mi to opäť nedá. Ako len tomu zdravotníctvu pomôcť?
Včera som sedela v čakárni pri sonografickej ambulancii. Išla som ta prvýkrát, čiže som bola v plnom očakávaní aké novinky ma môžu v našom zdravotníctve ešte postretnúť. A verte, či nie, dočkala som sa.
Nakoľko som si už odvykla navštevovať naše hypermarkety, navštevujem malý obchod COOP Jednota, ktorý mám po ceste z práce. V presvedčení, že robím dobre som si minulý týždeň vypočula rozhovor dvoch tunajších predavačiek. A to nie nechtiac, aj keď viem, že cudzie rozhovory sa nepočúvajú, neodolala som.
Dnes, už nie náhodne, som pozerala vedomostnú reláciu na TV JOJ. Iste viete, o čo ide. Moderátor kladie otázky, súťažiaci neodpovedá, ale z väčšej časti iba tipuje.
V čase, keď som ešte nevlastnila vodičské oprávnenie bola som aj ja chodcom. Práve vtedy , keď som na prechode pre chodcov trávila dlhé minúty v nádeji, že mi už konečne niekto zastaví a pustí ma, som si vnútorne sľúbila, že ja takáto nebudem. A stalo sa!
Dnes, pri náhodnom sledovaní televíznych novín TV Markíza som sa dozvedela, že jej moderátori a relácie sa nezúčastnia tohtoročnej ankety OTO. Nie, toto nebol pre mňa šok, prekvapujúcim bol samotný dôvod tohto konania.
Dnes som náhodne prepínala televízne programy, jeden za druhým (presne tak ako sa to zvykne robiť, keď si človek nedokáže vybrať z „kvalitnej“ ponuky TV formátov) až som sa dostala k SVT1. A tam som ho uvidela. Super, môj obľúbený Taxík. No po pár minútach moje prvotné opojenie zmizlo ...
Pred dvomi rokmi som na svojom blogu napisala clanok s nazvom "Mate 10 minut, ani o sekundu viac!". Bohuzial vcera som zistila, ze uz nemate ani desat minut.
O tom, ze napisem tento prispevok, som premyslala uz davnejsie. Realita a nedavna skutocnost ma presvedcili o tom, ze by som to mohla skusit.
Dnes sa mi stala nemila prihoda, ktora sposobila, ze zacinam uvazovat o vystahovani do zahranicia. A vrele to odporucam i Vam ostatnym, kym este nie je neskoro.
Novinari. Ludia, ktori nam kazdy den prinasaju prostrednictvom periodik a inych medii informacie. Informacie uzitocne, no casto aj informacie zavadzajuce, ci dokonca vymyslene. A prave tento druh informacii nas casto prinuti, kupit noviny, ci kliknut na nejaky clanok na internete. Avsak stoji im toto protirecenie si a nepravdivost za poskvrnenie ich doveryhodnosti, nielen ako novinara, ale aj ako cloveka?
Dnes, ked som prechadzala ulicami Nitry, vsimla som si maly obchodik, kde je mozne kupit pizzu. Nic by na tom nebolo zvlastne, az do chvile, ked clovek zisti za akych okolnosti pizza na tanieri existuje.
V nasledujúcich riadkoch by som chcela v krátkosti reagovať na reklamný spot, ktorý už istý čas beží v televízii. Určite ho každý z vás, minimálne sluchom, zaregistroval.
Včera som sa ponúkla kamarátke, že s ňou dnes pôjdem pre jej maminu do nemocnice, pretože ju konečne po dvoch týždňoch prepustili. Radosť z jej návratu nám hneď pokazila veta, ktorú na nás vychrlil jeden milý pán pri bráne nemocnice. Bol to pán v reflexnej veste.