Ide o akúsi kampaň bojovníkov proti kríze. Dokonca už z tlačených periodík na nás hľadia tváre mužov a žien, ktorí sa týmito bojovníkmi stali. Aj keď v reklamných spotoch všetci s úsmevom tankujú benzín na čerpacej stanici,s radosťou utekajú kúpiť niekoľko tisícovú prilbu alebo len jednoducho nakupujú, v skutočnosti som si ešte nič podobné na ľuďoch nevšimla. Denne prídem do kontaktu s mnohými, no úsmevy na ich tvárach nevidno. Ľudia rátajú cent za centom, aby ako tak prežili. Aj keď sa nájdu určite aj výnimky. Nedokážem si napr. predstaviť, že by mala moja babka alebo ktokoľvek z mojich známych bojovať proti celosvetovej kríze tak, že bude chodiť každý deň do obchodu, bez ohľadu na to, či vôbec niečo potrebuje. Aby chodila do obchodu len z toho dôvodu, aby napr. nejaká svetová značka mohla zaplatiť honorár T. Henrymu za natočenie reklamného spotu.
Pre mňa je priam zarážajúce, že práve tí, ktorí by mali pomáhať chudobnejším, čiže naša vláda, ešte tieto finančné straty prehlbujú. Stále niekomu dlhujeme, každým dňom je dlh väčší a väčší. Nič sa predsa nedeje, veď Slováci to opäť raz všetko za nich budú musieť dobiehať. Pobeží v televízii nejaký spot, Slovák na to skočí a je to v "suchu". No tentokrát tomu tak skutočne nie je. Z celého reklamného spotu ma najviac zaráža veta vyslovená na konci :"sme vám za to vďační". Kto mi je vďačný? Iné je, keď kúpim pohľadnicu Unicef, či kúpou pohľadnice prispejem na detskú onkológiu. Vtedy viem, kto mi je vďačný. Ale teraz, teraz to ani len netuším.
Ak si pozrieme hociktorú anketu o tom, či kampaň "bojovnikov proti krize" pomôže, výsledok je vždy jednoznačný. Väčšina obyvateľov si myslí, že to nepomôže. Skôr naopak. Môžme opäť raz uškodiť len sami sebe v podobe rôznych škodlivín, ktoré vypôšťame do ovzdušia a je len otázkou času, keď sa našim úsmevom na čerpacích staniciach vysmeje naša "matička zem"...