Raz, cestou do skoly, som bola svedkom rozhovoru matky a dietata. Na zaciatku, ked som este nevedela o co v skutocnosti ide, som sa velmi tesila, ze aj v dnesnej dobe sa najdu ludia, ktori zoberu svoje deti do galerie. Matka syncekovi hovorila, ze ak bude posluchat, tak pojdu popoludni do galerie. Vtedy som este netusila, ze galeriou je myslene velke nakupne stredisko v centre mesta, svojou velkostou neustale putajuce pozornost. Vsetko vyplynulo az neskor, ked bolo vyslovene, ze v galerii je Dracik a ine obchody, kde si moze nieco vybrat.
V tom istom tyzdni som isla po chodbach tohto strediska a bola som na schodoch svedkom jedneho telefonickeho rozhovoru. Mlada dievcina odpovedala niekomu na druhej strane, ze je prave v galerii a pride domov neskor.
Vtedy som zostala zaskocena, ze ked je ona v galerii, tak tam som asi aj ja. Ked som odchadzala z tohto centra, odprevadzal ma napis velkymi pismenami - GALERIA. Zarmucuje ma, ze v minulosti mala galeria vyznam skor umeleckeho charakteru a dnes je jej vyznam posunuty do inych sfer. Zovsednie a z galerie sa stane synonymum pre obchody a nakupovanie (ak sa to uz nahodou nestalo). O par rokov mozno uz deti nebudu vediet, ze galeriou bol v minulosti mysleny pristor, kde sa clovek prisiel kulturne vyzit a pozdvihnut.
Sme popkulturna spolocnost, stale sa meniaca, no je smutne, ze dokazeme veci a vyznamy posuvat do takych rovin, ze zanika ich prava podstata.
