Keď sme boli pred bránou nemocnice museli sme autom zastaviť, pretože nám to prikázala dopravná značka. Táto značka tam nie je preto, aby sa nebodaj nejakému chodcovi niečo nestalo, ale je tam preto, aby dotyčný vodič a jeho spolujazdci nezabudli zaplatiť za vchod a pobyt v areáli nemocnice 0, 80 eura.
Inokedy by som nemala problém tento poplatok zaplatiť, no hovorím si, že veď ideme len pre práve prepustenú pacientku a pôjdeme hneď preč. Toto isté som povedala aj mužovi v reflexnej veste. Čakala som, že prikývne. Čakala som veľa. Aj keď som nakoniec poplatok neplatila, bolo to iba tým, že som od neho dostala iba "podmienku" v podobe toho, že tam nesmiem byť viac ako 10 minút.
Tak som si to v hlave hneď aplikovala na nasledujúcom príklade: na začiatku som hľadala parkovacie miesto asi 5 minút. Ak by sa jednalo o 75- ročného pacienta, ktorý ledva chodí, tak 10 minútový interval je jednoducho nezvládnuteľný. No nám sa to podarilo. Šťastím bolo, že kamarátkina mamina chodí dobre a normálnym tempom. Všetko sme stihli za 15 minút.
Asi si to uvedomoval aj pán vo veste, pretože jeho pohľad pri našom spätnom prejazde okolo neho bol veľavravný a najmä bol ovplyvnený našimi 15 minútami.
Jednoducho, nabudúce sa musíme snažiť viac a byť o niečo rýchlejší...
