Nebolo to po prvýkrát, vlastne po tretíkrát behom 3 mesiacov. To sa však samozrejme nechválim. Iba pár postrehov. Mala som už bohužiaľ tú česť ležať párkrát aj v slovenskej nemocnici. Nechcem žiadnu vyzdvihovať, žiadnu pochovať pod čiernu zem, iba konštatovať. Každý si na základe prežitého vie urobiť obraz sám.
Za ten týždeň som sa necítila ako číslo, ktoré obťažuje personál každým svojím zavolaním. Cítila som, že sú tu pre mňa a môžem bez strachu stlačiť tlačítko. O vizite ani nehovorím. Nedovalilo sa 6 lekárov a netvárili sa ako bohovia planéty. Dokonca som mohla počas vizity dýchať, niektorí sa dokonca prechádzali po chodbe. To pred pár rokmi, v jednej slovenskej nemocnici ani nehrozilo, sestrička lietala po izbách a nahnala všetkých do postelí, lebo ide vizita a my musíme poslušne ležať. Až tu som zistila, že to u nás nemá s vizitou nič spoločné. To u nás je divadlo.
Lekárka, či lekár si za ten týždeň vždy ku mne sadli a prešli sme si všetko spolu, celú liečbu, výsledky, odpovedali na každú moju otázku. A takto to bolo u každého pacienta, každý deň. Vizitu v Rakúsku tvoril 1 lekár, či lekárka a sestrička. To bolo všetko. Samozrejme, ak som mala otázky aj počas dňa. nebol problém sa na lekára obrátiť aj v inú hodinu.
Dokonca príbor, teplomer, pohár, vodu na pitie, hygienické potreby - toto všetko si nemusíte nosiť. Majú to tam.
