Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský nastúpil do úradu koncom roka 2022. V Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce zistil porušovanie ľudských práv cudzincov. Z bezpečnostných dôvodov im tam odňali oblečenie a topánky. V rámci kontroly našiel mydlá takmer štyri roky po dátume spotreby. Ombudsman plánuje uskutočniť monitorovaciu návštevu aj v Medveďove, kde skupina cudzincov vlani vyhlásila hladovku.
Aký prístup k právnemu poradenstvu majú cudzinci v zaisťovacích zariadeniach? Cíti verejný ochranca práv podporu od parlamentu?
Ombudsman Róbert Dobrovodský hovorí o svojom doterajšom pôsobení vo funkcii.
Máte za sebou prvý rok vo funkcii ombudsmana. Do úradu ste nastúpili v čase vojny u našich susedov, spoločnosť sa vyrovnáva s dôsledkami pandémie, zvyšovaním cien a polarizáciou. Aký vplyv to má na dodržiavanie práv a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti?
Keď som vstupoval do funkcie, v inauguračnom príhovore som avizoval, že si uvedomujem pohnutú dobu, do ktorej idem. Potvrdila sa mi téza, že chudoba bude jednou z najväčších ľudskoprávnych výziev. V konkrétnych prípadoch, ktoré mi chodia, sa ukazuje, že chudoba je príčina a následok porušovania ľudských práv. Keď ste raz segregovaný ako rómske dieťa, chudoba sa s vami vlečie. Máte ju akoby v životnom DNA. Chudoba stíha človeka v každom druhu ľudských práv. So situáciou po pandémií sa stále ťahá otázka vymáhania nákladov za štátne karantény. Nedávno som konštatoval porušenie práva človeka bez domova, ktorý dostal pokutu za nerešpektovanie zákazu vychádzania, čo je paradox.
V čase kľudu a bez pandémie by bolo dobré si spraviť národné konzultácie, koľko ľudských práv sme ochotní odovzdať a obmedzovať, ak príde ďalšia pandémia. Pokiaľ ide o sociálne práva, vidím veľké nedostatky pri dlhých prieťahoch v dôchodkových veciach. Ďalším problémom je nedostatok posudkového lekárstva. Ak raz štát povie, že vás zabezpečí v chorobe a starobe, čo deklaruje v Ústave SR, a na druhej strane v praxi nevie zabezpečiť, aby ste sa dostali k dôkazu, teda k posudkovému lekárstvu, ako tým môže podmieňovať vaše ľudské právo?
V koľkých prípadoch došlo vlani k porušeniu základných práv a slobôd? S čím sa ľudia obracali na Kanceláriu verejného ochrancu práv?
K dnešnému dňu máme napočítaných 56 porušení s tým, že právnici majú mesiac na dokončenie prípadov, ktoré chcú vykázať v roku 2023. Prípady sú rôznorodé. Zahŕňajú podnety odsúdených na nedodržiavanie práv vo výkone trestu, právo k zdravotnej starostlivosti. Veľkým problémom je použitie donucovacích prostriedkov políciou. Bol som v šoku, že v 21. storočí som našiel prípad, keď polícia nevedela vykázať právny režim, čo robila s človekom 12 hodín. Ústavné rámce sú, ale aj policajt musí každú minútu z obmedzenia slobody vydokladovať. Prichádzam na to na základe metódy, ktorú som vyvinul. V noci chodím neohlásene do CPZ (cela policajného zaistenia), do väzníc, na psychiatrie, keď exekutíva nie je pripravená. Reakcie boli najprv rozporuplné.
"Princíp kolektívneho trestu sa v podmienkach Rady Európy nepripúšťa."
Keď som bol v lete na Záhorí, na jednom obvodnom oddelení bol v určenom priestore človek v noci. Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) hovorí, že v noci nemôžete v určenom priestore držať človeka. Ak ho chcete obmedziť na slobode, tak v cele policajného zaistenia, ktorá má minimálne štandardy vybavenia a sú na to procedúry. Minulý týždeň nastala situácia, keď dojčiaca matka štyroch detí skončila na štyri dni v CPZ. Ani to, že máte "CPZ-tku", negarantuje, že sa tam ocitnete v súlade s ľudskoprávnymi štandardmi. V auguste sme v Galante namerali v CPZ 30,9 stupňa Celzia, čo hraničí s krutým neľudským zaobchádzaním. Hneď som nariadil opatrenie, do dvoch týždňov priniesli ventilátory. Krajské riaditeľstvo mi deklarovalo, že budúci rok prejde budova rekonštrukciou. Táto metóda mi pomáha situáciu navnímať v praxi.
Ktoré typy podnetov prevládali u cudzincov žijúcich na Slovensku?
Cudzineckých podnetov sme mali 33. Samostatnou skupinou sú cudzinci obmedzení na slobode žijúci v Sečovciach a Medveďove. Dostávame sťažnosti na konzulárne služby na našich zastupiteľských úradoch. Ďalej sú to páry rovnakého pohlavia, ktoré uzatvorili manželstvo podľa cudzieho rozhodného práva, žijú v cudzine a chcú sa vrátiť na Slovensko. Jeden z partnerov je občanom Slovenska a žiada pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Zachytili sme dva takéto prípady cudzincov. Jeden prípad je na Ústavnom súde SR, kde ešte moja predchodkyňa, pani profesorka Patakyová, podala návrh na vyslovenie nesúladu jedného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov – práva na súkromný život.
Spomínali ste metódu, ktorú uplatňujete pri vašej práci. V júni 2023 ste prišli na kontrolu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Ako reagovali na vašu neohlásenú návštevu?
Bol som tam už v apríli, keď som mal výjazdové kontroly v Košickom kraji. Kolegom som povedal, aby sme sa šli pozrieť do Sečoviec. Povedal som si, že asi tam nikto nebol, je to uzavretý policajný systém, ľudia sú tam obmedzení. Intuícia mi hovorila, že o tom svete nič nevieme. Nič neprenikne navonok. Väzenský systém je už relatívne dobre kontrolovaný, sú tam prokurátorské previerky, aj my tam chodíme. Väzni sú dobre poučení, aké majú práva. Vidím to na kvalite podaní, ktoré sú niekedy na vysokej právnickej úrovni. Cudzinci však nevedia alebo nemôžu písať. Moja intuícia sa mi potvrdila. Prvotná reakcia od vedenia bola, že sa so mnou porozprávajú, ale s cudzincami sa nemusím stretávať. Vraj sú vzadu v pavilónoch, majú ramadán, nebudú sa chcieť rozprávať, lebo pospávajú. Keď ma takto odrádzali, už mi veľa nebolo treba.
Čo ste v rámci monitoringu zistili?
V barakoch boli v jednom oddelení ženy a deti, v druhom muži. Bol to uzavretý systém. Cudzinci nevedeli, či a ako môžu písať sťažnosti. Sťažovali sa na obmedzené možnosti kontaktu s vonkajším svetom. Jeden z nich nepočul hlas svojej matky vyše mesiaca. Sociálny pracovník tam nebol. V júni sa potvrdilo, že je tam sám a zúčastňuje sa na vyhosťovaniach. Pýtal som sa, ako je to možné, keď má byť k dispozícii aspoň sedem hodín denne vyše 160 ľuďom, ktorí tam môžu byť. Videl som frustráciu, smútok, psychické záťaže. Zdravotná starostlivosť je samostatná kapitola. Eskalovalo to.
Prišli sme tam v apríli 2023, asi mesiac po úspešnom úteku dvoch-troch ľudí. Odvtedy nastali tvrdé reštrikcie, začal sa uplatňovať princíp kolektívnej viny. Cudzinci museli odovzdať svoj odev, nosili iba uniformy. Princíp kolektívneho trestu sa v podmienkach Rady Európy nepripúšťa. Deklarovaná zdravotná starostlivosť nebola dostupná. Overili sme si to aj podľa dochádzky. Vedenie bolo rado, že tam vôbec nejaký lekár je. Veľa vecí vedenie zaisťovacieho zariadenia uznalo. Cudzinecká polícia a vedenie polície zatiaľ nie je ofenzívne, že by nechcelo a spochybňovalo.
S akými ľuďmi ste sa rozprávali? Koho umiestňujú do útvarov zaistenia?
Boli tam ľudia z krajín severnej Afriky, Bangladéšu, Indie, Pakistanu, Turecka, rodina z Nepálu. Zhruba sedem detí. Myslím, že aj Sýria, hoci nie je krajinou bezpečného návratu. Prevažne tieto krajiny.
V správe z kontroly ste informovali o umiestňovaní cudzincov do izolácie. Vysvetlila vám polícia dôvody?
Bol to veľký problém. Hneď som sa pýtal, kde sú "izolačky". Išiel som si tam sadnúť a bol som zhrozený. Postavou síce nie som prototyp stredného Slováka, ale tam si ani tí chlapci, mladí a útlejší, nemohli sadnúť za stoličku a jesť. Je to jednoducho vybavená izolačka, kde je jedna stolička, jeden stolček a malá posteľ. Vychádzka raz za 24 hodín do malého omrežovaného priestoru. Vadí mi, že títo ľudia majú väčšie reštrikcie do ľudských práv ako človek, ktorý je právoplatne odsúdený. V izolačke mohli zostať až 14 dní. Je to väzenie vo väzení. Rozhodnutie nebolo riadne vystavené. Nemalo náležitosti individuálneho právneho aktu. Bol to obyčajný formulár, kde určil riaditeľ áno alebo nie. Ako všeobecné obchodné podmienky. Akurát tu ide o ľudskú bytosť.
Políciu dlhodobo nabádam, že keď niekoho obmedzujú na osobnej slobode, nech nenapíšu, že kládol odpor, ale ako kládol odpor, prečo mu založili putá, prečo skončil v "CPZ-tke". Správanie musia popísať, nie, čo im zákonodarca zveril literou zákona. Uznali, že to budú robiť inak. Vo väznici, keď sa disciplinárne previníte, vedie sa s vami disciplinárny proces a máte právo sa vyjadriť k dôkazom. Využívate celú plejádu práv. Títo ľudia tam nemajú nič. Keby aj mali, nikto im to neobjasní. Preto som z nich cítil frustráciu a plač. Riaditeľ mi hovoril, že jedného poslal do izolačky, lebo si udrel hlavu do steny, keď mu cudzinecká polícia doručila ďalšie predĺženie zaistenia. Boli frustrovaní z toho, že len videli nové dátumy.
Štátni príslušníci tretích krajín môžu byť podľa zákona v útvaroch v Sečovciach a Medveďove až rok a pol. Čo robia celé dni, kým čakajú na rozhodnutie?
Žiaľ, aj vychádzky, ktoré majú garantované, boli skrátené. Aj v nadväznosti na spomínaný útek. Vraj by to bolo rizikové, ak by chodili naraz na vychádzku. Sadli sme si do zasadačky a kultúrnej miestnosti. Cudzinci posedávajú, možno hrajú šach. Je to fádny spôsob života. Preberajú stravu, polihúvajú, posedávajú, rozprávajú sa medzi sebou. Pričom nič nespáchali, len administratívny priestupok na úseku ochrany štátnej hranice. Právoplatne odsúdený väzeň má právo ísť na vychádzku vo vnútornom dvorci, na športovú a kultúrnu aktivitu. Jeden pedagóg vo väznici má na starosti 35 ľudí. V týchto zariadeniach môže na jedného sociálneho pracovníka pripadať až 176 ľudí.
Mobilné tímy v hlavnom meste, ktorých súčasťou bola Liga za ľudské práva, na jeseň pri kontakte s ľuďmi na úteku zistili, ako málo informácií majú o svojich možnostiach. Nerozumeli potvrdeniu o zotrvaní, ktoré vydáva polícia, nevedeli o svojich právach v administratívnom a azylovom konaní. Aký prístup k právnemu poradenstvu majú cudzinci v zaisťovacích zariadeniach?
Žiaľ, veľmi slabý. Nikto im v anglickom jazyku neobjasňuje, na koho sa môžu obrátiť. Síce podpíšu preložené poučenie, ale vôbec mu nerozumejú. Deklarovalo sa, že Centrum právnej pomoci z pobočky v Košiciach im poskytuje služby, ale podľa mňa cudzinci neefektívne využívajú právnu pomoc, lebo ani nevedia, kde sa dovolali. Pýtal som sa, prečo mi nemôžu napísať. Vraveli, že nemajú pero ani papier. Niektorí tvrdili, že po úteku im nechceli dať ani pero, lebo by mohlo byť vyhodnotené ako zbraň. Ak berieme pero ako zbraň, tak to je "absurdistan". Berú im mobily. Rozhodnutie z Talianska hovorí, že prax automatického zhabania mobilu bez konkrétneho trestu je neoprávnený zásah do ľudského práva.
Na fotografiách, ktoré ste zverejnili, vidieť potrhané a preležané matrace. V akých materiálnych podmienkach žijú cudzinci v Sečovciach?
Materiálne podmienky sú veľmi skromné, dokonca skromnejšie ako vo výkone trestu odňatia slobody. Zástupca riaditeľa hovoril, že viackrát žiadal o výmenu matracov Centrum podpory ministerstva vnútra, ale nenavýšili mu peniaze. Mydlo, štyri roky po záruke, je tiež problém. Sú to veľmi stroho zariadené izby.
Na nedostatky v zaisťovacích zariadeniach naša organizácia poukazovala už v minulosti. Hovoríte, že v rámci vašej kontroly ste objavili mydlá, ktoré boli po dátume spotreby takmer štyri roky. Cudzincom odňali z bezpečnostných dôvodov ich oblečenie a topánky. Je to bežná prax v takýchto policajných útvaroch?
Pokiaľ ide o zaisťovacie útvary, v Sečovciach sa nám potvrdilo všetko možné. Chystám sa na hĺbkovú kontrolu do Medveďova. V rámci Národného preventívneho mechanizmu (NPM) proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu je verejný ochranca práv zodpovedný za zaisťovacie zariadenia. Máme prvú NPM správu zo Sečoviec, na toto budem môcť odpovedať po Medveďove.
Skupina cudzincov v Medveďove vyhlásila hladovku a vydala stanovisko, kde upozornila na porušovanie ľudských práv. Preverili ste situáciu?
Na mieste sme si zabezpečili nahrávky z kamerového systému. Cudzinci sa sťažovali, že boli zastrašovaní komandom. Zistili sme, že to bolo komando z Trnavy, ktoré prišlo spraviť prehliadky priestorov. Polícia nám to odôvodnila, že cudzinci si vyrábajú nebezpečné predmety, predmety na útek. Cudzinci hovorili, že keď odchádzalo komando, padol zastrašujú výstrel. Pozreli sme si aktuálne záznamy, či je tam vidno záblesk zo zbrane. Prišli nám nahrávky, aby sme si ich riadne pozreli.
"Nenechám to tak, že o pol roka nebudem o Medveďove a Sečovciach vedieť. Budú nové témy, ale na tieto nezabudnem."
V súvislosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti nám viacerí ukazovali plesne na nohách a infekčné choroby, ktoré neboli dlhodobo ošetrované, avšak nie som lekár. Zaznievalo od nich, že nevedia, koľko tam budú, prečo tam budú. Cieľ viacerých je sa z toho zariadenia dostať. Povedal som im, že im nedávame falošnú nádej, lebo ako verejný ochranca práv nemôžem zasiahnuť do migračnej a zaisťovacej politiky. Pozerám len na to, aby sa s nimi dobre a humánne jednalo a aby vystavené rozhodnutia boli právne správne. To, či ich zaistili, či mali alebo nie, to posudzuje správne súdnictvo.
Zaznamenali ste v rámci vašich kontrol oblasti, kde došlo k zlepšeniu podmienok?
Keď som si pozeral správu zo Sečoviec od Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) z roku 2009, došlo k zhoršeniu situácie. CPT vyčítalo fádnosť režimu, nedostatok voľnočasových aktivít. Došlo tam k zhoršeniu, čo uvádzam v správe.
Monitoring má preventívny charakter. Polícii, ministerstvu vnútra aj útvaru v Sečovciach ste adresovali viacero odporúčaní. Zmení sa niečo?
Myslím, že áno. Som typ, ktorý orgánu verejnej moci všetko spíše na detail a aj potom, o pol roka, o štvrť roka, sa k tomu vracia. Aj ministrovi vnútra a štátnej tajomníčke som nenachystal na stretnutie iba list, že sa ideme stretnúť a pozdraviť. List má 25 strán, je tam deväť vybraných tém z policajnej činnosti. Dokonca som pripravil návrh uznesenia na Radu vlády SR pre ľudské práva, ktorý chcem predložiť koncom januára. Je tam napríklad, aby sa implementovalo odporúčanie CPT, že človek nemôže byť znovu daný v noci do určeného priestor. Túto informáciu navrhujem šíriť do policajnej akadémie, aby sa dostala do osnov policajtov na stredných školách.
Moje výstupy sú systematické, nie iba jedna veta. Ako bývalému legislatívcovi sa mi za 12 rokov podarilo dostať cit pre systém. Ako legislatívec musíte objímať celý systém. Vedieť, že keď zmeníte novelu v niektorom predpise, či to bude korešpondovať s inou normou. Idem na systematické odporúčania, ktoré si však budem dôsledne sledovať. Nenechám to tak, že o pol roka nebudem o Medveďove a Sečovciach vedieť. Budú nové témy, ale na tieto nezabudnem. Píšem konkrétnym ministrom, čo by vedeli krátkodobo zmeniť. Napríklad v Sečovciach je aktuálne rekonštrukcia, čo aj oceňujem. Prídeme sa tam o rok pozrieť.
Kancelária verejného ochranu práv vykonala neohlásenú kontrolu aj v provizórnom zariadení pre cudzincov vo Veľkom Krtíši. Zistenia nasvedčovali nezákonnému obmedzovaniu osobnej slobody migrujúcich osôb. Verejnosť ste informovali, že ste sa obrátili na generálneho prokurátora. V akom stave je tento prípad?
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici to preskúmala. Ako legislatívna diera, biele miesto sa ukazuje, že prokuratúra má v zákone jasne stanovené miesta, kde vykonáva prokurátorský dozor. Veľký Krtíš nemožno zahrnúť pod celú policajného zariadenia, určený priestor, výkon trestu odňatia, ani miesto policajného zaistenia. Bol to provizórny "hotspot". Na týchto narýchlo vytvorených miestach má prokuratúra obmedzenú kompetenciu. Kvalitatívne tam polícia de facto obmedzuje slobodu, ale nemožno to včleniť pod žiadne z prokurátorských kompetenčných písmeniek. Keď sme tam v septembri boli, podal som prokurátorovi podnet, čo podľa zákona musím, aby posúdil zákonnosť. Tvrdili, že keď tam prišli po pár dňoch a situácia sa zlepšila, 24-hodinové lehoty neboli presahované. Aj pri našej návšteve si polícia dávala pozor na lehoty, logistika vybavovania bola lepšia, bola tam mobilná cudzinecká polícia. Uznávam, že pre republiku to bol veľký nápor, ale môj cieľ je poukázať na porušenie Ústavy SR a to, že tých ľudí tam nemohli držať dlhšie ako 24 hodín.
"Ako verejný ochranca práv odvíjam svoju moc a kompetenciu od parlamentu."
S generálnou prokuratúrou komunikujeme, či by sme parlamentu neponúkli novelu zákona o prokuratúre, aby aj oni mali osobitnú oporu. Hrozí, že v legislatívnej diere si môže polícia rušiť "CPZ-tky" a vytvárať ilegálne miesta na obmedzovanie slobody. V právnom štáte je to veľmi zlý precedens. Môžem do týchto zariadení síce ísť, ale môžem len konštatovať porušenia práva bez možnosti človeka prepustiť. Nemôžeme to dopustiť v právnom štáte. V tejto oblasti pána ministra nabádam, aby sa zamyslel nad vytvorením právnej úpravy novely zákona o pobyte cudzincov na tieto "hotspoty". Aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) hovorí, že môžeme vytvárať "hotspoty", ale musia byť regulované.
Medzi zraniteľné skupiny cudzincov na Slovensku patria odídenci a odídenkyne z Ukrajiny. Adresujú vám podnety súvisiace s porušovaním práv?
Áno, zaevidoval som dva podnety. Jeden sa týkal mamy, ktorá sa sťažovala na šikanu dieťaťa zo strany učiteliek. Šikanu preskúmavať nemôžem, ale už sme prípad postúpili na inšpekciu, poučujeme ju o právach podľa školského zákona. Druhá situácia sa týka dieťaťa s individuálnou výchovnou potrebou, myslím, že šlo o autizmus, ktoré nebolo prijaté na školu.
Liga za ľudské práva spolu s ďalšími organizáciami na konci minulého školského roka adresovala rezortu školstva otvorený list k zabezpečeniu povinnej školskej dochádzky pre deti z Ukrajiny. Mnohé z nich ešte niekoľko dní pred začiatkom tohto školského roka nevedeli, či nastúpia do školy. Prečo sa na deti odídencov z Ukrajiny u nás oficiálne nevzťahuje povinná školská dochádzka?
Zisťovali sme argumentáciu ministerstva školstva. Tvrdili, že školský zákon nerátal s povinnou školskou dochádzkou pre deti, ktoré tu nemajú pobyt, tolerovaný alebo iný. Poznám aj právnu argumentáciu vašej organizácie, ktorá to vidí inak. Pre mňa je pozitívne, že ministerstvo školstva za prechádzajúceho aj tohto vedenia explicitne deklaruje, že chce do školského zákona uviesť povinnú školskú dochádzku a povinnosť pre samosprávu alebo zriaďovateľov prijímať deti. Sledujem to a budem o tom rokovať s ministrom školstva.
Ako sa vám spolupracuje s političkami a politikmi? V minulosti zaznievali v parlamente správy vašich predchodkýň v poloprázdnych rokovacích sálach. Cítite dostatočnú podporu?
Nateraz sa nemôžem sťažovať. Žiaľ, správa za rok 2022 nebola prerokovaná, pretože minulý parlament už nerokoval, bol v predvolebnom režime. Na júnovej schôdzi neprerokovali všetky body. Nebolo to mierené proti verejnému ochrancovi práv alebo komisárom, ktorých správy tiež čakali na prerokovanie. Plénum rozhodlo, že nebude zasadať. Osvedčuje sa mi nová metóda práce. Keď vidím, že sa niečo deje v praxi a najmä, keď exekutíva začína prevažovať, brať si viac moci ako má alebo využíva legislatívne medzery, ktoré jej parlament nechal, píšem informačné listy poslancom o tom, čo sa deje v praxi a odporúčam im to upraviť. Keď to parlament nespraví, nemôžem konštatovať porušenie práva, ale metódou včasného varovania parlament upozorňujem na možné znižovanie ľudskoprávnej úrovne. Ako verejný ochranca práv odvíjam svoju moc a kompetenciu od parlamentu. Som parlamentný ombusdman a ten má byť v stálom kontakte so zákonodarnou mocou, žalovať a poukazovať na rozpínavú exekutívu.
Hovoríte, že "plénum rozhodlo, že nebude zasadať". Nemali by sa ľudské práva dodržiavať, aj keď sú političky a politici v predvolebnej kampani? Aký signál to vysiela, keď sú správy ombudsmana odsúvané na druhú koľaj?
Keby mysleli dobre politicky, medzi tými 1 500 podnetmi ročne sú aj ich voličské podnety. Aj ich volič sa cíti dotknutý exekutívou a svoj prípad si v našej anonymizovanej správe nájde. Ak uvidí, že nielen ombudsman, ale aj naši volení zástupcovia sa zaujímajú o naše prípady, tak by im to podľa mňa aj pomohlo. Ak si politik povie, že ho ľudské práva netrápia, môže sa mu to vypomstiť. On alebo jeho blízke osoby môžu vpadnúť do pasce, z ktorej ho môžu zachrániť len ľudské práva. Je to krátkozraké.
Uplynulé parlamentné voľby môžu znamenať zmenu kurzu v azylovej a migračnej politike na Slovensku i na celoeurópskej úrovni. Čo očakávate? Bude polícia zaisťovať maloletých a demonštrovať silu na hraniciach?
Dúfam, že nie. Dúfam, že žiadna exekutíva na území Slovenska sa nezníži k tomu, aby demonštrovala silu na úkor zásahu do práv človeka, nehovoriac o osobitne zraniteľných skupinách ako deti a ženy. Aby sa robili demonštratívne "pushbacky" (vracanie migrujúcich osôb, pozn.) pre účely kamerových záznamov. Aby sme obyvateľstvu ukázali, akí sme silní, prísni a ako chránime našu štátnu hranicu. Nedávno som bol s poľským obdusmanom, s ktorým mám dobrý kontakt. Upozorňoval na to, keď sa vláda v Poľsku snažila tieto "pushbacky" ukázať na poľsko-bieloruskej hranici.
Kde vidíte z pozície verejného ochrancu práv svoju úlohu?
Najmä v situácii pohnutých spoločenských dôb si ideologickou neutralitou získavať dôveru parlamentu, aby sa nechal presviedčať odbornými vyjadreniami. Nepozerám, komu sa môžu alebo nemôžu páčiť. Zachovať si ideologickú neutralitu, hoci to niekto zo začiatku nevedel pochopiť. Aj kritické médiá uznali, že pre ľudské práva má logiku zostať ideologicky neutrálny. Takto sa dá viac pomôcť aj skupine obyvateľov, ktorej by ste momentálne prejavením hodnotovej inklinácie ulahodili krátkodobo, marketingovo. Vysporiadať sa s ich konkrétnymi životnými situáciami, ísť za politikmi a odporúčať im zmenu zákona. Mať to podložené judikatúrou ESĽP a nebyť pritom ideologický. Takto viem pre ľudí, osobitne pre menšiny, spraviť viac.
Autor: Tomáš Kušnír
