Adriana Mesochoritisová: Dobre mienené rady môžu byť pre ženy v násilných vzťahoch nebezpečné

"Ak ste so ženou v blízkom kamarátskom vzťahu, nehovorte jej, že na jej mieste by ste už dávno odišli. Oberá ju to o sily," odporúča ľudskoprávna aktivistka Adriana Mesochoritisová, ktorá pracuje v oblasti prevencie násilia páchaného na ženách a reprodukčných práv. Každoročne 25. novembra začína celosvetová kampaň zameraná na odstránenie násilia páchaného na ženách.

Adriana Mesochoritisová sa v občianskom združení Možnosť voľby už vyše dvadsať rokov usiluje o to, aby mali ženy reálne možnosti voľby a mohli žiť svoje životy slobodne, dôstojne a bezpečne. Aká je dynamika násilia páchaného na ženách? Čo znamená návrat Donalda Trumpa pre ľudské práva žien? Politologička a aktivistka v rozhovore tiež vysvetľuje, prečo považuje skracovanie lehoty na umelé prerušenie tehotenstva za hazard so ženským zdravím.

Odhaduje sa, že až jedna z troch žien zažíva násilie. Za štatistikou si pritom môžeme predstaviť naše kolegyne, kamarátky či príbuzné. Napriek dlhodobému úsiliu je rodovo podmienené násilie naďalej naliehavým problémom. Aká je dnes situácia na Slovensku?

Myslím si, že situácia sa výraznejšie nezlepšuje, i keď je ťažké presne určiť vývojové trendy, na to nemáme dostatok podrobných a pravidelných výskumov. Z dát, ktoré máme k dispozícii, môžeme odhadovať, že miera násilia na ženách sa dlhodobejšie pohybuje na úrovni 21 až 24 percent. To znamená, že približne každá štvrtá alebo každá piata žena, ktorá mala niekedy partnera, zažila z jeho strany fyzické alebo sexuálne násilie. Ak by sme k tomu pridali psychické násilie, ktoré je vždy prítomné v násilných vzťahoch, podiel žien zasiahnutých násilím sa ešte zvyšuje. Posledné výskumy hovoria o 47 percentách.

Napriek rôznym aktivitám na Slovensku, ako napríklad akčné plány, celoštátna krízová linka, národná stratégia, a obrovskej práci feministických organizácií sa nám nedarí zmeniť situáciu tak, aby to viedlo k uspokojivým výsledkom. Ženy a deti sa často stretávajú so spochybňovaním a zľahčovaním ich skúseností. Ľudia nerozumejú dynamike násilia. Myslia si, že ženy preháňajú, alebo naopak, že popierajú násilie. Nemáme zabezpečené kontinuálne financovanie organizácií, ktoré pracujú v oblasti služieb, ako aj primárnej prevencie. Ženy a deti nemajú k dispozícii dostatok špecializovaných služieb. Zlyháva tiež rázna odpoveď spoločnosti na násilie v podobe efektívneho sankcionovania zneužívateľov.

"Potrebujeme spojiť sily a mať medzinárodnú stratégiu. Slovensko ťahá za krátky koniec aj preto, že neratifikovalo Istanbulský dohovor."

Naše inštitúcie, napríklad polícia, zdravotnícke zariadenia a justícia, dostatočne nespolupracujú. Pomáhajúce profesie nie sú v oblasti problematiky násilia páchaného na ženách systematicky vzdelané, preto často nedokážu poskytnúť potrebnú pomoc a podporu. Ide o odbornú tému, kde musíme ovládať veci, ktoré sa týkajú traumy, alebo toho, aké stratégie používajú zneužívatelia. Spolupráca je dôležitá nielen na vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Práve preto vznikol Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Dodnes sme ho neratifikovali. Je dôležité, aby si krajiny nastavili rovnaký systém právnej ochrany v štátoch Európy a mohli si vymieňať skúsenosti. Potrebujeme spojiť sily a mať medzinárodnú stratégiu. Slovensko ťahá za krátky koniec aj preto, že neratifikovalo Istanbulský dohovor.

Mohli by ste nám priblížiť dynamiku násilia páchaného na ženách?

Toto násilie nie je žiadnym náhodným izolovaným činom, ale dlhodobou strategickou manipuláciou násilného partnera. Dokazuje to aj dynamika násilia, ktorá je v týchto vzťahoch prítomná. Ide o tzv. cyklus násilia, prostredníctvom ktorého sa udržiavajú ženy v stave strachu, podriadenosti a zároveň nádeje a podpisuje sa na tom, že ženy zotrvávajú v násilnom vzťahu. Cyklus násilia má štyri fázy, ktoré sa opakujú a majú tendenciu narastať vo frekvencii a intenzite. Pre prvú fázu je charakteristické narastanie napätia, keď zneužívajúci začína s drobnými incidentmi, zámerne vyvoláva napätie a hádky. Ženy to opisujú ako ticho pred búrkou. Sú v napätí a v strese, nedokážu predpokladať, kedy príde útok.

Potom dochádza k incidentu násilia, k výbuchu. Ide o samotný akt násilia, či už je to napadnutie, sexuálne zneužitie alebo psychický atak. Vtedy ženy nemajú kontrolu nad situáciou. Snažia sa vytvoriť stratégiu prežitia, ochrániť deti., Po tejto fáze prichádza popretie násilia. Zneužívateľ ho používa na to, aby odviedol pozornosť od násilného skutku, alebo aby ho úplne bagatelizoval, či minimalizoval jeho dôsledky. Hovorí, že o nič nešlo, iba mu praskli nervy a nič strašné sa nestalo. U žien dochádza často k sebaobviňujúcim reakciám alebo sú ticho, akoby sa násilie nestalo. Je to dôsledok traumatickej udalosti a zároveň ochrana, keďže vedia, že násilie môže kedykoľvek opäť začať. Je veľmi ťažké, keď žijete s niekým, kto mal byť pre vás najbližšou a najdrahšou bytosťou, si priznať, že takýto človek vám ubližuje.

Adriana Mesochoritisová je členkou Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. (zdroj: Archív OZ Možnosť voľby)

Napokon nastáva štádium medových týždňov, ktoré zahŕňa veľmi manipulatívne stratégie. Pre túto fázu je charakteristické, že zneužívateľ vie, že zašiel ďaleko a napriek tomu sa začína ospravedlňovať. Sľubuje, že sa to nikdy nestane, nosí žene kvety, preto hovoríme o medových týždňoch. Ak by sa násilie odohrávalo stále, mnoho žien by ľahšie odišlo z násilného vzťahu, ale práve štádium medových týždňov, viera v to, že už sa to nezopakuje, zvyšuje nádej a podkopáva psychickú odolnosť ženy alebo kohokoľvek, kto by bol v násilnom vzťahu. Dynamika násilia spočíva v tom, že po tejto fáze začína cyklus opäť, znovu narastá napätie. Je to ako špirála, ktorá je ešte naspodku rozšírená a čím viac ide nahor, zužuje sa. Pri častom opakovaní násilia so závažnými formami je kľúčová rýchla intervencia. Pokiaľ nepríde pomoc zvonka alebo niečo nepreruší túto dynamiku, môže dôjsť k ťažkému ublíženiu na zdraví alebo aj k zabitiu. Preto je veľmi dôležité, aby ženy dostali kvalifikovanú podporu a pomoc.

Čo môžeme, alebo by sme mali urobiť, ak vieme o niekom, kto žije v násilnom vzťahu? Zavolať políciu, ak počujeme od susedov krik, nemusí byť vždy tým správnym riešením.

Na začiatok by som rada zdôraznila, že je veľmi dôležité brať ženy vážne, nespochybňovať ich. Verme im - ony sú expertky na svoju situáciu. Existujú viaceré možnosti, ako ženy podporiť. Odporúčam zavolať na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212). Je aj pre ľudí, ktorí chcú pomôcť. Je dôležité radšej sa poradiť. Alebo kontaktovať mimovládne organizácie, ktoré pracujú vo vašom regióne. Ak ste so ženou v blízkom kamarátskom vzťahu, nehovorte jej, že na jej mieste by ste už dávno odišli. Oberá ju to o sily. Zneužívateľ robí všetko pre to, aby ju spochybňoval. Žena samej sebe prestáva dôverovať. Dobre mienené rady môžu byť veľmi nebezpečné. Keď niekomu poviete, že by ste na jej mieste odišli, hovoríte, že je neschopný/neschopná odísť. Ženy dobre vedia, prečo neodchádzajú, pretože práve pri situáciách odchodu najčastejšie dochádza k ťažkým ublíženiam na zdraví a k zabitiu.

Je dôležité, aby niekto žene pomohol vypracovať bezpečnostný plán odchodu. Ako priatelia môžeme zostať blízko pri ženách a dať zneužívateľom najavo, čo si o tom myslíme. Mnohokrát ľudia vedia, čo sa deje a večer si s tým človekom sadnú na pivo. Nikto mu nedá najavo, že sa mu to nepáči a nesúhlasí s tým. Zneužívatelia často izolujú ženu, ohovárajú ju pred známymi, že nie je dobrá matka alebo manželka a vyvolávajú hádky. Rodina, kamaráti alebo blízke sociálne okolie potom odchádza. Hovoria si, že k nim už nepôjdu, pretože sa tam zase budú hádať. Je dôležité neskočiť na to a robiť všetko pre to, aby žena nebola sama. Keď ste izolovaná alebo izolovaný, ťažšie sa dostanete k pomoci. Niekedy sa môže stať, že žena odmietne vašu pomoc. Je dobré to rešpektovať, ale povedzte jej, že ak bude kedykoľvek potrebovať, ste tu pre ňu. Je dôležité, aby ženy dostali kvalifikovanú pomoc. Na Slovensku máme čoraz viac veľmi dobrých feministických ženských organizácií, ktoré poskytujú profesionálnu pomoc. Môžete žene pomôcť nájsť telefónne čísla. Ak ale počujete alebo vidíte, že dochádza k ohrozeniu života, alebo máte podozrenie, že by mohlo, ihneď volajte políciu.

👉 Odoberajte newsletter Ligy za ľudské práva a nechajte si posielať inšpiratívne rozhovory priamo do vašej e-mailovej schránky.

Jednou z tém tohtoročných prezidentských volieb v Spojených štátoch boli reprodukčné práva. Povolebné analýzy ukázali, že pri rozhodovaní ľudí o tom, koho chcú v Bielom dome, viac zavážili, takpovediac, peňaženky nad reprodukčnou slobodou. Okrem voľby hlavy štátu však voličstvo v desiatich štátoch hlasovalo aj o ochrane reprodukčných práv. V siedmich prípadoch bolo hlasovanie úspešné. Ako hodnotíte vývoj v USA?

Výsledky volieb som ťažko spracovávala aj kvôli reprodukčným právam a reprodukčnému zdraviu. Za prezidenta Spojených štátov bol zvolený človek, pre ktorého ľudské práva neznamenajú nič. Donalda Trumpa vnímam ako obrovskú hrozbu. Nielenže je to človek, ktorý sa otvorene stavia proti reprodukčným právam a zhoršuje situáciu v oblasti reprodukčného zdravia, ale zároveň podkopáva čokoľvek, čo súvisí s rodovou rovnosťou či celkovo ľudskými právami. Ak je vaše právo na reprodukčné zdravie naplnené, ak sa môžete rozhodovať slobodne a zodpovedne či a kedy chcete mať deti, máte zároveň kontrolu nad svojim telom a životom, môžete ho žiť slobodne. Ak ho nemáte, žijete v neslobode a nerovnosti. Demokracia, rodová rovnosť a právo na bezpečnú interrupciu spolu priamo súvisia. Keď som pozerala analýzy, prečo niektorí ľudia volili Trumpa, našla som aj vysvetlenia týkajúce sa šovinistických a konzervatívnych mladých mužov, ktorí chceli ženám ukázať, kde je ich miesto. Trumpova administratíva už predtým spôsobila obrovskú krízu v reprodukčných právach, ktorá viedla k úmrtiu žien alebo k zhoršeniu ich zdravia.

Trump zohral dôležitú úlohu pri zrušení práva na bezpečnú interrupciu na federálnej úrovni. Bol to on, kto nominoval troch konzervatívnych "anti-choice" sudcov Najvyššieho súdu, ktorí zrušili kľúčový rozsudok Roe v. Wade. Dôsledkom je, že v takmer 17 štátoch je už dnes čiastočne alebo úplne zakázaný prístup k interrupciám, alebo tam nie je dostupná a kvalitná interrupčná starostlivosť. Mnohé ženy nemajú peniaze na to, aby vyhľadali interrupčnú starostlivosť v iných štátoch, sú nútené k nechceným tehotenstvám, vystavené zdravotným komplikáciám, bez kvalitnej zdravotnej starostlivosti, riskujúce život a zdravie. Ide o obrovský zásah do reprodukčného zdravia žien. Myslím si, že výsledky amerických volieb sa dotknú nás všetkých. Trumpova administratíva, samozrejme, ovplyvní medzinárodné politiky aj v oblasti "repro" práv a zdravia.

Protirodové hnutie, ktoré aktívne pôsobí na Slovensku a v Európe, je prepojené aj na americké finančné toky. Stratégie, ktoré sa v USA využívajú, sa prenášajú do Európy. Hnutia proti bezpečným interrupciám a rodovej rovnosti sa inšpirujú a prepájajú na celosvetovej úrovni a destabilizujú demokraciu. Podľa mňa môžeme očakávať veľké útoky na občiansku spoločnosť a zastavenie  podpory mimovládnych organizácií, ktoré ochraňujú reprodukčné zdravie a práva. Naopak, podpora hnutí, ktoré podkopávajú rovnosť, sa posilní. Trump vždy podporoval ľudí a organizácie, ktoré bojujú proti reprodukčným právam. Bude pomáhať organizáciám, ktoré spochybňujú ľudskoprávne organizácie a oslabujú občiansku spoločnosť.

Legislatívne návrhy o skrátení lehoty na umelé prerušenie tehotenstva sa pravidelne objavujú aj v slovenskom parlamente. Na programe schôdze, ktorá začne tento týždeň, malo byť aj prerokovanie návrhu, aby interrupcie na vlastnú žiadosť bolo možné vykonávať len do 8. týždňa tehotenstva. Čo by priniesla takáto zmena?

Od roku 2018 bolo podaných viac ako 30 návrhov.  Ak by bola takáto zmena prijatá, vážne by sa ohrozilo zdravie a životy žien, pretože mnohé by nemali šancu stihnúť ísť na interrupciu. Už dnes je to beh na dlhé trate. Slovenská republika je podľa European Abortion Policies Atlas na nelichotivom 43. mieste z 52 krajín Európy v poskytovaní interrupčnej starostlivosti. Patríme teda k desiatim najhorším. Je tu namiešaný nebezpečný koktejl prekážok – od čakacích dôb, vysokých poplatkov až po nedostatok zariadení, ktoré by ich mali vykonávať. Informačná dostupnosť je nízka, ľudia nemajú prístup k informáciám o tom, ktoré zariadenia interrupcie vykonávajú, aké sú postupy a poplatky. Na webových stránkach zdravotníckych zariadení jedna tretina vôbec neuvádza, že vykonáva interrupcie. Ďalšia tretina to uvádza len nepriamo v cenníku. Ženy sa nedokážu dostať k informáciám. Keď sme robili telefonický prieskum a volali do zariadení, v 16 percentách sa nám vôbec nepodarilo skontaktovať. V 12 percentách sa nám to podarilo až na tretie volanie v priebehu dvoch týždňov. Naše výsledky výskumu tiež ukázali, že len 43 percent zdravotníckych zariadení poskytuje interrupciu na žiadosť ženy, až 34 percent ju poskytovať odmieta a v 23 percentách to nemožno určiť pre nedostatok informácií.

"Vieme, že ženy už dnes nestíhajú ani lehotu dvanásť týždňov. Skrátiť ju na osem týždňov je absolútny hazard so ženským zdravím."

Zároveň je tu obrovská geografická disproporcia. V Prešovskom kraji neposkytuje interrupcie 8 z 11 zariadení. Alarmujúci je Žilinský kraj. Veľmi veľa zariadení si uplatňuje tzv. výhradu vo svedomí, čiže odmietajú poskytovať ženám potrebnú zdravotnú starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia. Má to vplyv najmä na chudobné ženy, ženy vystavené násiliu, či ženy z marginalizovaných komunít. Ženy, ktoré sú bohatšie, chodia väčšinou do Rakúska. Ďalej je to finančná nedostupnosť. Priemerná cena interrupcie je 414 eur, čo je 62 percent disponibilného príjmu domácnosti s dvoma dospelými a dvoma závislými deťmi. Na interrupciu na Slovensku pritom chodia väčšinou ženy, ktoré majú dve a viac detí. Mnohé ženy sa zadlžujú, nemajú peniaze, musia si ich pozháňať od príbuzných. Nehovoriac o kvalite zdravotnej starostlivosti. Nemáme k dispozícii medikamentovú interrupciu. Je to skutočný beh cez prekážky. Už sme sa na to nemohli pozerať a pred dvoma rokmi sme zriadili podpornú linku, kde sprevádzame ženy procesom bezpečných interrupcií, poskytujeme potrebné informácie a kontakty na zdravotnícke zariadenia.

Vieme, že ženy už dnes nestíhajú ani lehotu dvanásť týždňov. Skrátiť ju na osem týždňov je absolútny hazard so ženským zdravím. Ešte nikdy žiadne obmedzenia nespôsobili to, že sa znížil počet interrupcií. Potvrdzuje to aj WHO, ľudskoprávne výbory OSN a ďalšie lekárske či ľudskoprávne autority. Zvýšila by sa tým úmrtnosť a chorobnosť žien, lebo ak nemajú k dispozícii kvalitnú interrupčnú starostlivosť, siahajú po riešeniach, ktoré nemusia byť bezpečné, práve naopak. Kvalitná a dostupná antikoncepcia je kľúčový spôsob, ako predchádzať neželaným tehotenstvám. Ale Slovensko je na tom viac ako zle aj v dostupnosti antikoncepcie. V európskom porovnaní sme sa umiestnili na nelichotivom 37. mieste, čo nás opäť radí medzi desať najhorších krajín Európy. Za zlým skóre Slovenska je najmä fakt, že nehradí antikoncepciu z verejného poistenia. Mnoho ľudí nemá dostatok financií na to, aby mali potrebnú antikoncepciu. Mali by sme prijímať opatrenia, ako napríklad silné prorodinné a antidiskriminačné politiky. Muži by tiež mali prevziať väčšiu zodpovednosť za reprodukčné zdravie. Vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti, ako aj sexuálna vzťahová výchova, sú ďalšie témy, kde máme čo dobiehať. Na Slovensku nie sú systémovo zavedené, nevyučujú sa kvalitne. Celkovo chudoba a diskriminácia tiež výrazne prispievajú k ohrozovaniu reprodukčného zdravia a práv.

Prekážky v prístupe k interrupčnej starostlivosti na Slovensku. (zdroj: Grafika Možnosť voľby)

Ste tiež členkou Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Pred dvoma mesiacmi Rada prijala uznesenie, podľa ktorého musí Ministerstvo spravodlivosti verejne uznať pochybenie, že zverejnilo nepresnú tlačovú správu o výsledkoch auditu pri dotáciách v oblasti ľudských práv. Čo sa vám podarilo dosiahnuť?

Je zaujímavé, že sa nám to vôbec podarilo presadiť, ale ide o úspech, z ktorého môžu aj iní čerpať. Verejne sme ukázali, že ministerstvo nespravodlivo očierňovalo spôsob prideľovania dotácií a tým hnalo aj vodu na mlyn vo vyvolávaní nálad proti angažovanej občianskej spoločnosti. Tá je pre demokraciu nevyhnutná, je tým kritickým hlasom, ktorý sa snažia umlčať. Aj tým, že prehodnocujú dotácie a prispôsobujú ich tak, aby sa nedostali k organizáciám, ktoré sú kritické v tom, ako sa tu zaobchádza s ľudskými právami, kultúrou a životným prostredím. Odvtedy sme sa snažili dopytovať ministerstva, kedy bude ďalšie zasadnutie.

Pred mesiacom sme ako bod programu navrhovali kontrolu tejto úlohy. Dva dni pred plánovaným zasadnutím Rady sme sa dozvedeli, že ho zrušili. Ministerstvo nám až teraz oznámilo termín ďalšieho zasadnutia. Myslím si, že nikto z členov a členiek Rády vlády a všetci, ktorí to "ľudskopravne" cítia, to nenecháme len tak a budeme trvať na tom, aby si ministerstvo splnilo svoju úlohu. Informáciu sme poslali aj médiám a uvidíme, čo sa bude diať. Táto situácia ohrozuje ľudskoprávne organizácie, najmä tie, ktoré pôsobia v advokácii a ochrane ľudských práv, pretože najviac kritizujú súčasnú vládu a volajú po spravodlivosti. Vyzerá to tak, že v tejto krajine je to pomerne nepohodlné.

Obhajobe ľudských práv sa venujete už 25 rokov. Občianska spoločnosť na Slovensku dnes čelí mnohým pokusom o oslabenie. Keď sa obhliadnete za vývojom v našej krajine, pripomína pomalý pokrok, sínusoidu alebo návrat späť?

Dúfam, že pomalý pokrok (smiech). Vidno všetky tie roky a za obrovskú prácu všetkých obhajcov a obhajkýň ľudských práv. Napriek všetkému, verím, že silnie občianska spoločnosť, či sa to niekomu páči, alebo nie. Niekedy je možno práve preto taký veľký odpor, keďže tlak vyvoláva protitlak. Je tu omnoho viac vzdelaných ľudí v oblasti ľudských práv, vidím to aj na tréningoch Možnosti voľby. Myslím si, že všetky ľudskoprávne kampane, ktoré urobili mimovládne organizácie, energia, ktorá išla do rôznych aktivít – ak s niečím môžeme počítať, je to práve sila občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ale aj individuálnych ľudí. Mnoho ľudí bojuje v rámci svojich individuálnych svetov. Nemusia pôsobiť len v občianskych mimovládnych organizáciách, ovplyvňujú svoj svet navôkol.

Dodáva mi to nádej. Viem, že to aktuálne vyzerá zle a zažívam chvíle, keď podlieham veľkému skepticizmu a naozaj sa obávam o našu krajinu. Omnoho ťažšie vnímam aj správy zo zahraničia, ako bolo zvolenie Trumpa. Nádej mi dáva vedomie, že je tu pomerne stabilne vybudovaná občianska spoločnosť, ktorá nedopustí to najhoršie. Videli sme to aj na protestoch minulý rok. Ľudia vyjdú do ulíc, keď sa niečo deje. Niekedy si hovorím, že by bolo dobré, ak by sme mali väčšiu kultúru protestov a odporu, ale vieme, že to má mnohé, aj historické príčiny. Po tme vždy vyjde slnko. Pevne verím tomu, že vyjde. Druhá rovina je tá, že sme stále členskou krajinou Európskej únie. Existujú brzdiace mechanizmy, keď sa tento štát bude správať už úplne v rozpore s ľudskoprávnymi hodnotami, ktoré Európska únia uznáva.

Autor: Tomáš Kušnír

Politologička a aktivistka Adriana Mesochoritisová. (zdroj: Archív OZ Možnosť voľby)