Organizácia UA Experts už viac ako desať rokov združuje odborníkov, vedcov a akademikov na Ukrajine. Medzi ich priority patrí okrem agendy ľudských práv aj rozvoj právneho štátu a protikorupčná politika. Zakladateľ organizácie a poradca ukrajinskej vicepremiérky Serhii Nizhynskyi v rozhovore vysvetľuje:
v akom štádiu sú reformy potrebné na vstup Ukrajiny do EÚ,
aký je rozsah korupcie v krajine,
prečo organizácia otvorila pobočku na Slovensku,
čo robí štát, aby motivoval ľudí z Ukrajiny k návratu.
Je v Kyjeve vojna?
Samozrejme, vojna je každý deň. Od 5:00 ráno, keď idete s rodinou do kúpeľne, začína vojna. Nechcete, aby vaša rodina zmeškala škôlku, prácu a ďalšie plány. Neočakávate, z ktorej strany príde raketový útok. Áno, kaviarne a trhoviská sú otvorené, pretože potrebujeme jesť, pracovať a zabezpečiť rast ekonomiky. Našou prácou je aj naša vojnou, lebo v tejto dobe je ťažké pracovať. Ak hovoríte o ukrajinských utečencoch alebo vysídlených osobách, neznamená to, že sú chudobní ľudia. Sú to ľudia, ktorí chcú pracovať. Počas našej histórie, pred 200 rokmi, keď Rusko začalo okupovať Ukrajincov, sme stále pracovali. Ukrajinskí migranti sú dobrí migranti. Pracujú a snažia sa pomôcť svojej rodine.
Videli ste už Ukrajincov v Európe, ktorí si pýtali na uliciach peniaze? Ja nie. Je veľký rozdiel medzi blízkovýchodnými a ukrajinskými utečencami v Európe, vďaka ktorým rastie ekonomika. Všetky peniaze, ktoré Európska únia dáva Ukrajincom, míňajú v Európe. Nie sú to peniaze daňových poplatníkov EÚ. Prichádzajú zo špeciálneho európskeho fondu, a preto 80 percent Ukrajincov v Európe tvoria zvyčajne ženy a deti. Chcú sa vrátiť na Ukrajinu, či je vojna, alebo nie. Ide o veľmi citlivú otázku a otázku politiky. Boj proti ukrajinským utečencom v zahraničí je problém. Európania a Ukrajinci chcú ľudí, ktorí chcú pracovať.
Pýtam sa, pretože predseda slovenskej vlády pred návštevou v Užhorode uviedol, že v hlavnom meste je "absolútne normálny život". Organizácia UA Experts, ktorú ste založili, má hlavné sídlo v Kyjeve. Fungujete v normálnom režime?
No, rád by som vám ukázal, (ukáže smerom z auta, odkiaľ nahráva rozhovor, pozn.), práve teraz som na mieste, kde došlo k jednému z raketových útokov. Predo mnou je most v Kyjeve a kancelária Agentúry Európskej únie pre azyl. Ľudia chodia do práce, ráno si dajú kávu. Pred pol rokom bolo všetko zničené. Ukrajinci všetko znovu postavili a začali pracovať. V decembri 2022 došlo v mojom dome k raketovému útoku. Išlo o kamikadze dron Privet. O mesiac neskôr majiteľ bytu opravil všetky okná. Nečakáme na žiadnu kompenzáciu alebo inú finančnú podporu.
"Vojna je priestor pre korupciu aj v iných krajinách."
Samozrejme, vyžadujeme medzinárodné humanitárne právo na najvyššej úrovni a chceme otvoriť prípad reparácií na Medzinárodnom súdnom dvore. Naša vojna je každý deň. Aj dnes, keď v Dnepropetrovskej oblasti nie sú žiadne útoky, počujete poplach. Dostávame informácie o útokoch. Ak smerujú na Kyjev, ideme do krytu. Ak nie, pokračujeme v práci. Náš život občas vyzerá ako posledný rok v Izraeli. Tamojší ľudia majú vyčlenené tašky s tabletkami a hotovosťou. Ak sa niečo stane, zoberú ich a idú von. Žiaľ, takto žijeme posledné tri roky. Je to naša realita. Nechceme však odovzdať výsledky našej práce okupantom.
Vaša organizácia vznikla v roku 2013. Na Ukrajine sa v tom čase viedla polemika ohľadom asociačnej dohody s Európskou úniou. Aký je váš príbeh?
V roku 2013 sme mali druhú revolúciu „dôstojnosti“ (Euromajdan, pozn.), ako jej hovoríme. Vtedajší proruský prezident Viktor Janukovyč inicioval množstvo protiukrajinských legislatívnych krokov. Naša organizácia sa s profesormi na univerzite rozhodla zaujať stanovisko. Naším prvým výsledkom bol dokument o zákone zo 16. februára. Kritizovali sme protiústavné a protiľudské správanie na Ukrajine. Bolo to hrozné. Rozhodli sme sa, že je dobré v práci pokračovať. Išli sme na Majdan, protivládnu protestnú akciu. Postupne sme rástli, pridávali sa študenti. Dnes sú našou súčasťou rôzni experti, ktorí posledných 10 rokov bojovali s korupciou na Ukrajine.
Celý názov našej organizácie je Únia protikorupčných expertov, skrátene UA Experts. Podieľame sa i na vládnej politike, protikorupčnej expertíze, strategickom plánovaní pre ministerstvá, venujeme sa témam rodovo podmieneného násilia, organizujeme podujatia a okrúhle stoly s vládou, OSN a EÚ. Naša národná expertka pani Snizhana Kushch spolupracovala s parlamentom a pripravila viacero návrhov, ktoré sme priniesli pani Olhe Stefanishyne, podpredsedníčke vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny.
Ako jeden z cieľov spomínate nulovú toleranciu ku korupcii. Práve zneužívanie moci a úplatky, ku ktorým by mohlo na Ukrajine dochádzať, sú častým argumentom ľudí, ktorí odmietajú jej vstup do EÚ. Aký je rozsah korupcie vo verejnej sfére aj v kontexte vojnového stavu, v ktorom sa krajina momentálne nachádza?
V prvom rade musíme vnímať korupciu vo svete, Európe, USA, nielen na Ukrajine. Vojna je priestor pre korupciu aj v iných krajinách. Ukrajina, žiaľ, nie je jediné miesto na svete s korupciou. Ako bývalý vládny zamestnanec a človek, ktorý v tejto oblasti pôsobí desať rokov, nemám rád, keď vždy hovoríme o ukrajinskej časti korupcie. Každá dohoda má dve časti. Záväzky nemá iba jedna strana. Pozrime sa, kto to umožňuje.
Na to existuje Transparency International Risk Assessment alebo právnici, ktorí majú dôkazy. Je ľahké povedať, že Ukrajina získala miliardu peňazí na zbrane a hovoriť o korupcii, praní peňazí a podobne. Ak ste politik a hovoríte niečo také, dokážte to. Ako právnici sa vyjadrujeme v súlade so zákonom. Ak to nie je pravda, zložte mandát a odíďte z politiky. Naša organizácia je tiež aktívna v tejto oblasti, a ak sa to preukáže, snažíme sa prípad predložiť súdu.
V akom štádiu sú dnes reformy potrebné na vstup do Európskej únie? Pracuje na nich ukrajinská vláda?
Počas pandémie COVID-19 si európske krajiny uvedomili príležitosti, ktoré im na ukrajinskom trhu unikali. Keď Ukrajina v roku 2014 podpísala memorandum s EÚ, Európania očakávali, že to bude dlhý príbeh. Jedna zo škandinávskych krajín neumožnila prístup kvalitných liekov do Európy. Keď videli úžasnú kvalitu ukrajinských výrobkov, otvorili trh. Tragédia covidu otvorila európsky trh pre farmárov na Ukrajine. Keď bola Ukrajina z 90 percent orientovaná na ruský trh, nikto sa nepýtal, či s nimi chceme spolupracovať, alebo nie. Napríklad, ak sme chceli spolupracovať so slovenskou farmaceutickou firmou na Ukrajine, museli sme zaplatiť sprostredkovateľovi. Mali by sme byť schopní spolupracovať priamo.
Začiatkom tohto roka otvorila vaša organizácia kanceláriu na Slovensku pod vedením Snizhany Kushch. Na čo sa budete zameriavať?
Otvorenie akejkoľvek zastupiteľskej kancelárie závisí od toho, s kým pracujete. Pani Snizhana Kushch nadviazala dobré spojenie s Medzinárodnou asociáciou lekárov a zdravotníkov na Slovensku. V Kyjeve sme podpísali memorandum a rozhodli sa otvoriť kanceláriu UA Experts. Hlavnou oblasťou je pomoc, advokácia, poradenstvo pre Ukrajincov, obete sexuálneho násilia počas vojny a ľudí, ktorí zažívajú domáce násilie. Problémom je, že ženy a deti niekedy zostávajú v zahraničí, pretože majú problém v rodine. Majú tiež strach.
Veľvyslanectvá niekedy kladú veľa otázok a títo ľudia vyhľadávajú právnu pomoc. Preto sme sa pokúsili otvoriť pobočku ako príležitosť pre Ukrajincov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Slovensko je vhodné, pretože sme susedmi a ľudia bez ubytovania sa nemusia sťahovať do Kyjeva. Môžu zájsť do Európskej kancelárie, ak majú problém s násilím alebo zažili exuálne násilie počas vojny. V centre môžu získať právnu pomoc, podporu od veľvyslanectva a ukrajinskej vlády. Kancelárie sme otvorili aj v Albánsku a Kosove.
Keď hovoríme o ženách, počas vojny sú v obzvlášť zraniteľnom postavení. Môžu byť vystavené obchodovaniu s ľuďmi, sexuálnemu obťažovaniu, domácemu a rodovo podmienenému násiliu. Ako pomáhate preživším násilia a ohrozeným skupinám?
Na Ukrajine pripravujeme legislatívne návrhy zamerané na práva obetí. Nepracujeme priamo s nimi, presmerovávame ich do špeciálnych centier pre preživších. Za posledné tri roky bolo na Ukrajine otvorených jedenásť centier. Za centrami stojí vicepremiérka Olha Stefanishyna a Populačný fond OSN. Zároveň organizujeme podujatia o téme sexuálneho násilia spojeného s konfliktmi, aby sme týmto ľuďom poskytli pomoc.
Po skončení vojny sa budú preživší právom dožadovať spravodlivosti. Liga za ľudské práva sa zaoberá odhaľovaním vojnových zločinov a sme si vedomí toho, že vyšetrovanie sa môže tiahnuť niekoľko rokov. Čo očakávate?
Čerpáme zo skúseností Balkánu. Po viac ako 20-30 rokoch sú tam naďalej problémy s deťmi, ktoré sa narodili v dôsledku sexuálneho násilia vo vojne. Musíme to využiť v legislatíve a urobiť tak rýchlo. Za posledné dva roky sa už narodilo niekoľko detí, ktoré nemajú rovnaké práva ako tie ostatné. Potrebujeme pripraviť miesta v škôlkach, školách, kurzoch pre deti a inde. Matky týchto detí sú tiež obeťami a musíme im pomôcť. Potrebujeme zmeniť a pripraviť zákony, snažiť sa o nápravu problému a dotlačiť vládu, aby to urobila.
Od začiatku totálnej vojny vo februári 2022 bolo nútených opustiť Ukrajinu viac ako šesť miliónov ľudí. Zrejme medzi nimi boli aj akademici, odborníci a ľudia, ktorí by mohli Ukrajinu systémovo posunúť vpred. Čo robí štát pre to, aby mali motiváciu vrátiť sa?
Kvalita života na Ukrajine, najmä na západe krajiny, je dobrá. Je ťažké hovoriť o návrate Ukrajincov, ak nemáte ubytovanie alebo stále dochádza k raketovým útokom. Bezpečnosť nie je jedinou formou víťazstva. Bez ekonomickej podpory nemá Ukrajina šancu vyhrať tento boj. Aby sme vyhrali, musíme pracovať a byť krajinou orientovanou na EÚ. Nepotrebujeme ekonomickú pomoc, ak Európa nebude obchodovať s Ukrajinou. Je to najlepšia cesta. Neposielajte peniaze, začnite nakupovať na farme našej babičky alebo v továrni na káble. Pokúste sa otvoriť pracovný trh pre príležitosti na Ukrajine.
"Ako môžete pochopiť 40 stupňové teploty, ak ste ich nikdy nezažili? Podobne je to v prípade straty rodiny alebo susedov."
Myslím si, že takto môžeme pokračovať maximálne rok alebo dva. Potom to bude pre Európu katastrofa. Ak otvoríte túto bránu, (Rusi, pozn.) pôjdu nielen do Litvy, Estónska a Poľska. Majú veľkú chuť do jedla. Na západe Ukrajiny treba investovať a otvoriť cestu do Európy, aby došlo k vzájomnému ekonomickému rastu a vybudovaniu ubytovania pre utečencov a vnútorne vysídlené osoby. Zväčša, ak hovoríte o emigrantoch, išlo o mužov, ktorí odchádzali do zahraničia za vývozom. V prípade Ukrajiny odišiel do zahraničia celý náš "genofond". Pre ukrajinskú stranu je to zlá štatistika. Potrebujeme rast. Ako môžeme hovoriť o novom ubytovaní pre utečencov na západe Ukrajiny, keď to nemá kto postaviť?
Na Slovensku a v ďalších krajinách, kam ľudia utiekli z Ukrajiny, existuje množstvo podporných mechanizmov na štátnej, medzinárodnej a mimovládnej úrovni. Aké sú podmienky, ktoré štát poskytuje cudzincom, osobám bez štátnej príslušnosti alebo utečencom, ktorí žijú na Ukrajine?
V systéme sú utečenci, ktorí získali finančnú podporu, avšak Ukrajina je špecifická krajina. Počas 30 a viac rokov nezávislosti od roku 1991 sme mali problémy s Černobyľom, pokiaľ ide o sociálnu podporu. Aj po druhej svetovej vojne. Žijú tu veteráni, niektorí bez končatín a potrebujú našu pomoc. Všetko musíme budovať s ohľadom na inklúziu. Vojna začala v roku 2013 na východe Ukrajiny. Európa to vnímala ako konflikt na hraniciach. Myslím si, že na Ukrajine nie sú občania žijúci bez foriem vládnej podpory. Z ľudí z Černobyľu, bývalých vojenských príslušníkov, mnohých žien a detí, východných Ukrajincov sa stali vnútorne vysídlené osoby.
Naším riešením sú kompenzácie z ruskej strany. S Európskou úniou a Veľkou Britániou musíme vytvoriť mechanizmy, aby sme získali kompenzácie od tejto krajiny. Ak je napríklad moja žena utečenkou v Taliansku, pretože tu nemôže žiť, prečo by mala prísť o prácu, normálny život, možnosť vidieť svojho manžela? Rusko tomu nehovorí "vojna" a nazýva to "invázia". Hrá sa so slovami, ale nedá sa to robiť v súlade so zákonom. Musíme vytvoriť mechanizmy, ako začať trestné konanie proti Rusku a získať odškodné, pretože nám zmenili životy. Platí to aj pre hostiteľské krajiny, ktorých peniaze šli na moju rodinu v zahraničí. Taktiež môžu začať konanie proti Rusku. Pomocou kompenzačných mechanizmov musíme zničiť túto krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne zosnovala túto hroznú inváziu.
Ak by ste mali medzinárodnej komunite podať správu o stave ľudských práv na Ukrajine, čo by ste v nej uviedli?
V skutočnosti ide o veľmi rečnícku otázku. Videl som silnú pozíciu Európskeho parlamentu a tamojšej politiky. Kým ľudia nie sú chorí, nikdy vám neuveria, ako to bolí. Ako môžete pochopiť 40 stupňové teploty, ak ste ich nikdy nezažili? Podobne je to v prípade straty rodiny alebo susedov. Potom pochopíte cenu slobody. Kto by čakal, že po digitalizácii Ukrajiny, úžasných potravinách, príležitostiach a ekonomickom raste sa budeme o dva roky na Ukrajine stále baviť o utečencoch.
Môže sa to stať každej krajine v Európe, najmä v strednej Európe, pretože je blízko Ruska. Kým to ľudia nepochopia a nepripravia legislatívu, humanitárne kapacity a armádu, bude to rovnaká priepasť. Preto musíme zefektívniť naše právne predpisy s európskou legislatívou a Európania by mali zefektívniť hodnotenie svojej vojenskej bezpečnosti. Ľudia v Európe tvrdia, že to nie je ich krajina, takže nejde o ich problém. Bohužiaľ, vojna si nevyberá, či je to váš problém. Obete nikdy nečakali, že sa nimi stanú, keď kráčali po uliciach. Musíme byť pripravení, pripraviť zákony a peniaze na odškodnenie. Celá Európa by sa mala pripraviť na veľké výzvy z východu. Uvedomujeme si, že zajtrajškom to nekončí a nekončí to ani na Ukrajine. Teraz je to výzva pre celú Európu.
Autor: Tomáš Kušnír
