Z mnohých zdrojov, diskusií a takpovediac „z ulice“ počúvam súdy a „definície“, ktoré svedčia o nepochopení zásadnej zmeny. Dokonca niektorí vysokopostavení štátni úradníci tvrdia, že dôchodková reforma ohrozuje strategické záujmy a rozvoj Slovenska. No zrejme opak je pravdou, lebo úhrada dôchodkov podľa starého systému by čoskoro doviedla verejné financie do kolapsu. Keďže mnohí zjednodušene obhajujú princíp fungovania dôchodkového systému na (rozprávkovom) kolobehu „troch grošov“ (jeden požičiavam, druhý užívam, tretí vraciam), treba otvorene povedať, že režim ich fungovania sa zásadne mení (zabudnite na rozprávky od P. Dobšinského!). Sme vo fáze transformácie jedného mechanizmu fungovania (troch grošov) k inému mechanizmu. Ku tomu však prechodne treba „štvrtý groš“, teda zdroje na úhradu „deficitu“, ktorý vytvára dôchodková reforma, ergo prechod medzi mechanizmami fungovania „troch grošov“. Možno tiež zdôrazniť, že dôchodková reforma nie je proces okamžitý, ale dlhodobý. (Úmyselne teraz vynechám systém viacerých pilierov ako zdrojov konečnej výšky dôchodkov po reforme, s ktorým by teraz radi šibrinkovali niektorí politici). Čiže nielen teoreticky, ale aj prakticky, reforma skončí v okamžiku, keď posledný dôchodca, ktorý dostáva a bude dostávať dôchodok podľa starého systému, skončí s poberaním svojho dôchodku (teda zomrie alebo sa ho z nejakého dôvodu vzdá). V novom režime „troch grošov“ tak už nebude treba „tretí groš“ nikomu vrátiť, lebo práve ten (nasporený na vlastnom účte) bude jeho dôchodkom. A nebude komu vrátiť „tretí groš“, lebo už nebudú potomkovia starého systému kolobehu „troch grošov“.
Chápem, že odborníka môže terminológia tohto článku urážať. Nuž ani mne nevyhovuje „polopatizmus“, snažil som sa však vyjadriť názor vo väzbe na „argumenty“, ktoré počúvam o dôchodkovej reforme v poslednom období. Čo ak niekto ocení nápad so „štvrtým grošom“. Aj keď, možno, táto úvaha nestojí ani za „deravý groš“?!
