Písmo:
A-
|
A+
J u r k o a J a r k a
Stavia Juro snehuliaka,
postavu zo snehu váľa,
zrazu príde k nemu dievča:
„Môžem pomôcť stavať aj ja ?“
„Môžeš, aj keď nepoznám Ťa,
rýchlejšie stavajú dvaja“.
„V tom dome budeme bývať.
Ahoj, ja sa volám Jaja“.
„Jaja ? Aké divné meno“
- Juro sa tomu čuduje.
„Ja som Jaja, a nie Jaja,
tak sa to nevyslovuje !“
„Tak ako Ty vyslovujem“
- opakuje Juro znova.
„Vieš, ale ja,“ – oponuje...
Vtom od domu niekto volá:
„Jarka, poď, nech nie som sama !“
„Idem, už ma čaká mama“.
„Takže Jara“ – dumá Juro,
„r tiež nevedel som aj ja“.
Nič sa ale nezmenilo,
Jarka už zostala Jaja.
