v jarný vonný večer
deň sa do tmy halí
vlhký vánok hltám
stojac na priedomí
kŕdle vtákov tiahnu
k údoliam a nivám
spomienok mladosti
. . . . .
vykročím na cestu
rozbahnenú dažďom
krídla unavené
vzdávajú tento let
za hlasom rodiska
mesiac v splne klesá
pod ťarchou dávnych liet
. . . . .
a možno už zajtra
odíde táto jar
. . . . .