keď sa dívam okom staviteľa
si klenotom ako katedrála
Tvojho tvorcu chváli krása diela
ktorá by sa vôkol rozdávala
štíhle nohy sťa gotické stĺpy
povznášajú nádheru k výšinám
ja modlitbou sa z hriechu vykúpim
alebo pokušeniu odolám (?)
keby mi Teba, láska, osud prial
aj s tým blahodarným jasom v tvári
na organe by som Ti ódy hral
každodenne postál pri oltári
. . . . . .