vídavam Ťa často v našom parku
zatiaľ uhýbaš mojim pohľadom
pre mňa je však darom Ťa uvidieť
neprosím viac, hoc srdce bude mrieť...
možno raz sa naše zraky stretnú
v hĺbke srdca ten okamih schovám
ak tie oči odmietnu byť zvodné
nimi budem žiť, hoc pohľad bodne...
nádej vždy býva mojej túžby chrám
. . . . . .