kruto bdelý počas týchto dní znovu snívam
aspoň raz uvidieť tie opálené lýtka
zvodný bláznivý tanec Tvojich ladných bokov
tušenú nahotu uprostred morskej peny
vtedy keď prichádzaš ako večerný príliv
no nedáš mi jediné ráno bez odlivu
nezostávaš cez deň a niet Ťa celé noci
stávaš sa jarnou túžbou mojich jesenných dní
sviežim brieždením v šibalských očiach zelených
unášaná vetrom dlhých havraních vlasov
zmáram sa za vôňou Tvojej hebkej pokožky
za rozvášneným rytmom puknutého lona
ochutnávam v myšlienkach tú pevnosť prsníkov
a slastne vysávam dve plné zrelé hrozná
keď objímam tie oblé horúce pahorky
líhajúc na zakvitnutú lúku bez hraníc
znovu prichádza večer po vyprahnutom dni
bezsenná a pustá noc starnúceho muža
túžba po novom ráne v ktorom zas prídu sny
. . . . . .
