Človek silou nosných rakiet prekonáva zemskú príťažlivosť ...
Zem je zrazu menej príťažlivá a akoby čoraz menšia a menšia.
Aj rany, ktorými sme ju dokaličili, sú z vesmíru menej výrazné.
Šedivé plochy hangárov a supermarketov zhltli hektáre zelene,
komíny, veže a mrakodrapy ukradli ďalší kus modrej oblohy.
V oceánoch sú dnes už desiatky „bermudských trojuholníkov“
plazivej, hustej a páchnucej nafty vytekajúcej z tankera Smrť.
Čajka Jonathan Livingston odetá v rope prvýkrát nevzlietla ...
Tuhnúca magma požiera na pevnine desiatky nových Pompejí,
do betónu a asfaltu sme však mestá zaliali už dávno predtým.
Lávou oťaželi jej prsníky a Zem roztvorila hlboké čierne lono,
v žeravom kráteri doráňaní vtáci v zúfalstve končia svoj život.
A na obzore nevidno jediného Fénixa, ktorý by vstával z popola.
Hniezda sú opustené, motýle už nevylietavajú zo svojich kukiel,
stroskotaná Zem sa potuluje pustým vesmírom ako Robinson ...
Človek, ten agresívny dobyvateľ, rozbil kormidlo a stratil smer.
Z hospodára je byrokrat, ktorý organizuje sympóziá a kongresy,
v nadbytku žijúci (nadbytoční) úradníci pohlcujú ďalšie milióny ...
OSN. Summity Zeme. Rio de Janeiro 1992, Johannesburg 2001.
Mnoho očakávaní a nádejí, no predovšetkým mnoho sklamaní !
Agenda 21 - trvalo udržateľný rozvoj impotentnej administratívy.
V Riu (INRI-o) Kristus čakal nad mestom s otvoreným náručím,
„ekológovia“ ho znovu (Bože, koľko krát ešte ?) pribili na kríž !
Na kríž, ktorý tak húževnato a cieľavedome všetci budujeme ...
Počujete to mohutné pracovné vzopätie, upachtené nasadenie ?
Aj Beethovenovi sa vrátil sluch, V. van Goghovi dorástlo ucho,
iba my, ešte takmer živí, živoriaci, zrejme nič nepočujeme ?!
Psst ! Ticho ! Počúvajte ! Človek práve zhotovuje novú prírodu !
Modli sa, nešťastný Človeče ! (a odpusť nám viny naše !) ...
Všetci sme Adamom, aj Evou ! (Tak či tak zhrešili sme vedno.)
Pred Bohom, pred nami, čia vina je väčšia ? Veď je to jedno !
Zjedené bolo rajské ovocie zo Stromu Poznania ! A poznanie ?
Čo tak premôcť praveké mýty, už nedbať na kliatbu odvekú,
dedičný hriech odpustiť hadovi, sami sebe, človek človeku !
Na záchranu Zeme treba konečne vykonať rozhodujúce činy
namiesto slov, slov, slov, ktoré ako škodcovia sa premnožili !
(Kto mlčal, zostal filozofom. Možno ! Len či v pravej chvíli ?)
