listuješ vo mne ako v kronike
odhaľuješ všetky súvislosti
čas nám plynie celkom nebadane
bozky, čo trvajú celé noci
aj nežnosti predtým zakázané
a keď sa dotýkaš môjho tela
cítim čarovnej hudby slastný tón
zem akoby zachvela sa celá
lásky let unáša nás do výšin
nebo už máme na dosah, sme v ňom
obom nám znie rapsódia v modrom
blankytná obloha v slnečný deň
hladina túžby siaha k zenitu
vinieš sa sťa réva na statný kmeň
rozkoš má čašu do dna dopitú
. . . . . .