ubehli roky čo som ju stretol
nádherná ako trójska Helena
ustráchaná utiekla pred iným
sľubovali sme si večnú lásku
on, majiteľ arény, však prišiel
a pripútal na miesto v hľadisku
opäť vzhliadla ľudskú komédiu
ktorú vždy pozorne sledovala
hoci tak nikdy nevedela žiť
búšil som do vrát tej trápnej scény
zhotovoval útočnejšie zbrane
kým som si celkom nerozbil srdce
vo vnútri duše úlomky samé
z ktorých občas nejaký darujem
ukladajúc doň čo najviac citov
on sťaby nehodný sa mi vráti
lebo ona žiada celé srdce
ďalej v nádeji úlomky zbieram
. . . . . .