keď už nerozprestrieš ruky
do vzletu anjelských krídel
keď hebkou nočnou košeľou
nie sú Tvoje dlhé vlasy
keď nežné blankytné oči
sa nezahalia do viečok
keď štíhle a dlhé nohy
lámu barometre krásy
no medzi nimi zaiste
pre mňa zavrelo sa nebo
keď nehu navždy uzamkol
v komnate lásky iný kľúč
keď už na lutne nelásky
rozozvučali sa struny
keď sa zo spomienok leta
vytratil prvý ranný lúč
keď hviezdny let mliečnej dráhy
vykoľajil sa v zákrute
keď príde zimný slnovrat
s krutým decembrovým mrazom
keď porozumel som láske
čo na vzlet nemá perute
vtedy aj srdce precíti :
je koniec, Ty starý blázon
. . . . . .