niekedy nemôžeš
nie vždy iba musíš
ale snaž sa stále
lebo máš zelenú
treba aj spomaliť
ak Ti je namále
veď nezostávaš sám
je otec, aj mama
a života škola
opúšťaš však zrazu
rodičovské dlane
čokoľvek sa stane
náhle vyrážaš vpred
proti búrkam, mrazu
no teraz tu stojíš,
lebo máš zelenú
stužku, čo Ťa zdobí
čakajúc svoj údel
a nie iba hobby
no za tú premenu
vďačíš dnes aj iným
slzy na krajíčku
ťažkopádne slová
a tak prepáč, otec
odpusť, mati moja
už sme na rozhraní
slobodní a nahí
v nádeji a viere
že budete s nami
na púti bezbrehej
veď máme zelenú
aj softvér odvahy
. . . . . .