Je mi jedno, či pán Mikloš bude tristo rokov sedieť, alebo nepôjde do basy vôbec, no bol by som rád, keby sa k nemu pristupovalo spravodlivo, teda ako ku každému občanovi. Aj keď pán poslanec má imunitu. Či spájal premiér spravodlivosť pre p. Mikloša s imunitou, to som už nepočul. Podstatná správa bola: na Slovensku niet štipky spravodlivosti. Predpokladám, že docent právnych vied zhodnotil situáciu presne, ergo, že sa nemýli. Keby aj, určite sa nemýli náš pán premiér. A informácie má určite z prvej ruky, teda od ministra spravodlivosti, ktorý je členom jeho vládneho kabinetu. Aj keď sa nazdávam, že od zasadnutia do vládnych kresiel aspoň tú štipku spravodlivosti mohli pre náš štát „vyvládnuť“. No niet ani štipky, čo ma teda vyľakalo značne. Tak, že som nedokázal zaspať a rozmýšľal som, ako ma to môže postihnúť. Bežne teda zločiny nepácham, ale aj tak. Dcéra sa napríklad učí na skúšky, no zbytočne bude všetko vedieť. Niet ani štipky spravodlivosti a skúšku neurobí. Alebo?! Vlastne prečo sa mám znepokojovať? Spravodlivosti niet, takže vždy všetko môže dopadnúť inak, ako keby jej bolo. Aspoň tá „štipka“. No kde niet, tam ani čert nevezme. To ma potešilo. Keď ničoho niet, tak nám to nikto nemôže vziať.
Je tu však aj iná možnosť. Premiér nemá pravdu. Potom by spravodlivosť, aspoň nejaká tá štipka, ešte bola. A premiér by mal niesť zodpovednosť za šírenie poplašnej správy. Ako však vieme z viacerých prípadov, premiér stíhaný nebude. To ale znamená, že spravodlivosti u nás niet. Potom mal premiér pravdu, čiže nie je dôvod, aby bol stíhaný. Čiže môj strach trvá. Buď u nás niet spravodlivosti, alebo premiér pôjde pred súd. Neviem, čo je lepšie. Prekérny stav...