Prečo kukly nevykukli ? (2)

Písmo: A- | A+

Milí mladí čitatelia, rodičia, blogeri a iní na web-e serfujúci, vitajte na detskej virtuálnej planéte Blogôňkovo, v krajine Kuklapukla. Pripájam druhý príbeh z mraveniska a blízkeho okolia. Záujemcovia o krátke prozaické útvary a verše pre deti môžu tiež sledovať rubriky: Permoníkovo, Zverológia a Blogôňkovo. Príjemnú zábavu, priatelia!

 O rýchlom ježkovi a o motýľoch, ktoré neodleteli

         Počas jesene bolo v mravenisku najviac práce. Samičky – robotníčky najprv zatepľovali všetky komôrky, aby samičkám - kráľovnám nebolo zima počas zakladania nového potomstva. Potom na rad prišlo čistenie chodbičiek a upchávanie zbytočných otvorov.

        Kým sa mravenisko dôkladne pripravovalo na zimu, vyšli si naši kamaráti Akonavec a Taknavec na vychádzku po okolí. Sotva však vyliezli pred mravenisko, prefrčalo okolo nich nejaké pichľavé stvorenie.

“To bude asi ježko Bežko” – poznamenal Taknavec. “On sa vždy ponáhľa.”

        Len čo preliezli pár metrov, už sa ježko vracal späť plne naložený suchým lístím.

“Prečo radšej nenesieš zrelú plánočku alebo hruštičku ?”- opýtal sa ho Akonavec.

“Prosím Ťa, akú plánočku, akú hruštičku. Vari som vegetarián ? Keby tak bola nejaká dážďovka alebo slimák, to by bola hostina.”

        Aj keď mravce zostali prekvapené, radšej sa už na jeho obľúbenú potravu nepýtali. Nechceli pred ježkom vyzerať úplne hlúpo.

“Kam však nesieš to lístie ?” – spýtal sa ho Taknavec.

“Nuž do svojho brlohu. Chýba mi ešte trochu mäkkej a teplej podstielky, potom sa pokojne budem môcť uložiť na zimný spánok. Veľa času mi už nezostáva, lebo sa zdá, že v tomto roku príde zima skôr ako zvyčajne” – vysvetlil ježko Bežko a rýchlo ufujazdil do húštiny.

“No teda......” – nahlas poznamenal Akonavec.

“To sa čudujete” – ozvalo sa zo vzduchu.

“Veru sa čudujeme. Ty tu ešte čo robíš ? Veď zmrzneš” – kričal ako vládal Taknavec na motýľa, ktorý práve zosadol vedľa nich na kvitnúcu sedmokrásku.

“Ako počas sezóny kvitne viac generácií sedmokrások, tak niektorých motýľov bývajú počas leta dve až tri generácie. Motýle z druhej generácie už prešli do štádia larvy alebo kukly, ja som však až z tretej generácie. Zimu strávim v tomto stave zabalený v zámotku. Ak nebude krutá zima, tak zrejme prežijem” – rozhovoril sa motýľ.

“Počuj, Ty rozprávaš ako z knihy. Nie si Ty nejaký pedagóg ?” – opýtal sa Taknavec.

“Ja nie, ale pedagóg je môj starší brat Didaktyl. A ja sa volám Daktyl. Práve letím za ním, chystáme sa skontrolovať motýlie kukly tamhľa na kmeni toho bútľavého stromu. Ak bude v bútľavine dobre, možno sa tam aj ja na zimu zabývam”.

“Chceš povedať, že zamotáš !” – podotkol uštipačne Akonavec. “Hovoril si predsa, že budeš zimovať v zámotku”.

“Máš pravdu. Keďže však zámotok bude mojim obydlím, tak aj ja mám pravdu” – zasmial sa Daktyl a odletel.

“Hľa, aký chytrák !” – poznamenal Taknavec.

“Mali by sme sa aj my ísť pozrieť na tie motýlie kukly” – povedal Akonavec pripravený ihneď vyraziť.

“A to už načo ? Veď tam teraz nič zaujímavé neuvidíme”.

“Možno tie kukly vykuknú” – bránil sa Akonavec.

“Chi-chi-chi, to si ma pobavil” – smial sa Taknavec. “Kukly nemôžu vykuknúť. Motýle z nich však vykuknú, ak sa vyliahnu. To však bude až koncom budúcej jari. Poďme sa už radšej domov zohriať, začína byť chladno”.

        Keď sa Akonavec a Taknavec vrátili ku mravenisku, robotníčky už upchávali aj niektoré vstupné otvory. Otvorené zostanú len niektoré kvôli vzduchu, ostatné treba upchať, inak by mravce v prípade veľkej zimy mohli aj zamrznúť. Bol najvyšší čas, zima už bola predo dverami. Čoskoro bude v kalendári meno Martin, a s ním možno príde aj prvý sneh?!