Traja mudrci ako alternatívne pomenovanie Troch kráľov vzniklo možno z presvedčenia, že panovníci sotva opustili svoje krajiny, resp. by sa orientovali podľa nejakej hviezdy. Z tej „nejakej“ hviezdy sa neskôr vykľula hviezda s chvostom, teda kométa. No stalo sa tak zrejme až po roku 1301, kedy sa objavila Halleyova kométa. Teóriu o tom, že vtedy nešlo o kométu, vyslovil v roku 1606 nemecký astronóm a matematik Johannes Kepler. Betlehemská hviezda je tak zrejme tradíciou dochovaná zmienka o trojitej konjunkcii Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb. Znamená to, že spomenuté planéty sa tri razy v tom roku stretli v jednej línii so Zemou. Na nočnej oblohe predstavovali žiarivý bod, ktorý určite upútal troch učencov, očakávajúcich príchod Mesiáša. Konjunkcia planét síce nie je až taká nevšedná udalosť, no trojitá je veľmi zriedkavá. V tých (biblických) časoch k takej podľa astronómov došlo iba v roku 7 pred n.l. (29 mája, 30. septembra a 5. decembra). To by znamenalo posun v dátume narodenia Ježiša Nazaretského o pár rokov dozadu, tým aj zmenu v stanovení prelomu letopočtov.
Nie však toto je dnes mojim zámerom. Betlehemskú hviezdu s chvostom kométy, aby ona sa stala známou a typickou, musel najprv niekto zobraziť. Podľa dostupných prameňov stalo sa tak prvý krát v talianskej Padove, keď Giotto na freske v kaplnke Scrovegni namaľoval hviezdu nad Ježišovými jasličkami ako kométu. Je možné, že teoretici alebo historici umenia už prišli s novým poznaním. Uvítal by som v tejto veci ďalšie informácie.
Kiež je jasný pôvod a čestný zámer „hviezdy“, ktorá určuje náš smer...
