Hovoriť o kedysi pôsobivej vyhliadkovej terase pri kaviarni na Slavíne už zrejme dokážu len pamätníci, lebo súčasníci a tisícky turistov zažívajú viac ako desaťročie obraz neporiadku, buriny a zvyškov po stavbe, ktorú ktosi trefne nazval „Boľševik“. Keďže pomník padlým v I. sv. vojne (nazývaný aj u „štyroch levov“) na Murmanskej vyvýšenine zahraniční návštevníci zväčša nehľadajú (a vďaka „propagácii“ by ho zrejme ťažko hľadali ?!), za jeho stav a vzhľad okolia sa môžeme hanbiť „pro domo“. Určite sa však nehanbia zodpovední úradníci na magistráte alebo Mestskom úrade Staré Mesto. Ak by opak bol pravdou, tak priestory tohto pietneho miesta nemôžu celé mesiace byť v takom úbohom a zanedbanom stave. Čo tak tento pamätník priradiť k správe pamätníka Slavín ? Určite nie slabo platení dozorcovia majú túto lokalitu zo Slavína na krok! Ide totiž o kontrolu istého druhu „návštevníkov“, ktorí tu po sebe zanechávajú odpad rôzneho druhu. Nuž a ak sa ani raz počas leta nenájde v Starom Meste kosa na pokosenie trávy a buriny, tak to je ozaj smutná vizitka pre historickú časť hlavného mesta. Teraz prichádza na rad TOP priestor našej „krásavice“, časť Hviezdoslavovho námestia medzi historickou budovou SND, Redutou a hotelom Carlton. V živote som nepočul viac hlúpejších výhovoriek a „zaručených termínov“, ako sľubov na opravu rozbitej dlažby v okolí trate električiek MHD v tomto exponovanom priestore. Je koniec leta a pomaly celej turistickej sezóny, no mesto tieto jazvy ani náhodou nezacelilo. Po takom dlhom čase možno už z tohto nedostatku jednoznačne viniť samotného primátora, lebo jeho jedinou úlohou je (či sa to niekom pozdáva, alebo nie?!) zabezpečiť dobrý funkčný a estetický stav mesta. Uvedený „detail“ však nie je ani funkčný, ani estetický. Ak pán Ďurkovský o tomto nedostatku nevie, tak je to hanba. Ak vie, no nič na odstránenie neurobil, tak je to neospravedlniteľná hanba. Ak urobil, no nedohliadol na to, že je to od zimy neurobené, tak nech odstúpi, lebo nemá ani takú autoritu ako vedúci technických služieb. Ten by aspoň prikázal zaplátať túto hanbu na ceste. No zrejme limuzíny pána primátora majú iné „siločiary pohybu“, jeho imidž je založený asi na niečom dôležitejšom ako stav „jeho“ mesta.
Zrejme nie je problém aspoň približne zistiť, koľko % z desiatok tisíc návštevníkov sa zatúlalo k SND, koľkí z nich sa potkýnali o rozbitú dlažbu a rozhádzané dlaždice. Časť z nich zrejme doma podala „priaznivú“ správu o úrovni nášho hlavného mesta. Nuž a takáto „reklama“ zaručene funguje. Možno údernejšie ako spot, ktorý nahovoril Don LaFonteine. Ani stokrát pôsobivejší hlas tohto svetového mága nenapraví naše prehrešky, ktoré tak často servírujeme návštevníkom mesta. Nuž a určite nie tým, že Slovensko sa v tomto reklamnom zostrihu prezentuje ako rozprávková krajina. Už od Dobšinského vieme, aký je nepatrný rozdiel medzi mestom „potiahnutým červeným, alebo čiernym súknom“. Ja ďakujem, neprosím! Netúžim žiť v rozprávkovej krajine, úplne mi stačí taká obyčajná. Fungujúca, poriadkumilovná, na čele s predstaviteľmi, ktorí sa starajú aj o veci verejné. Lebo kde má najvyššiu (rozprávkovú) popularitu Popletko, Vševedko, Lomidrevo a hlúpy Jano, tak tam žiť nie je žiadne terno. Ani keby im asistovali Dlhý, Široký a Bystrozraký. A to aj s prípadnou pomocou Jánošíka a humanizovanej Báthoryčky.
