Keď na odstraňovanie následkov známej snehovej kalamity v Bratislave v 80-tych rokoch bolo nutné nasadiť armádu, išli sme si oči vyočiť, akú techniku mali naši vojaci k dispozícii. Nikdy dovtedy ani potom som nevidel tak obrovské radlice, kolesá nákladiakov mali priemer väčší ako výška poriadneho chlapa. Je celkom možné, že v rámci konverzie sa vojaci techniky zbavili. Dali do šrotu, ponúkli materským školám, premaľovali na žlto a presunuli do rezortu dopravy kvôli urýchleniu výstavby diaľnic. Ak je to tak či onak, na odhŕňanie snehu na dvore kasárne alebo ministerstva obrany by stačili aj lopaty. Lenže dnes nemáme bežných vojakov, máme profesionálnu armádu. Taký vojak NATO má asi zakázané manuálne práce. Ak sneží, vojaci hrajú karty, idú do fitnes centra alebo plavárne, pozerajú v TV inštruktážny film alebo triler s Brusom Wilisom. Zatiaľ za nejaké milióny pár chlapcov z technických služieb (pokiaľ vyhrajú tender) vyzametajú našim vojakom cestičku až do misie na Balkáne alebo Iraku. Veď nejaká miliarda navyše, čo je takmer polovica rozpočtu na celý rezort kultúry, snáď bohatú štátnu pokladňu nezruinuje. A keď nenasneží, zametanie kasárenských dvorov bude lacnejšie, ešte štát aj ušetrí. Omyl ministerstvo zdôvodňovalo aj tým, že asi pri výpočtoch sa v sumách ocitlo pár núl navyše. V tomto treba dať ministerstvu obrany asi za pravdu, zrejme tam majú navyše celé množstvo núl....?!
