Učíme sa od malička a učíme sa pomerne dlho. Deti sa učia od materskej škôlky (zvyčajne 3 roky), neskôr 9 rokov základnej školy, 4 roky strednej a niektorí ešte 5 rokov vysokej školy. Ak to letmo spočítam, učíme sa 16 až 21 rokov. Do vzdelávania vkladáme veľké úsilie. Učíme sa, pripravujeme sa na život.
V súčasnosti akoby sme narážali na limit použiteľnosti vzdelania. V spoločnosti je čoraz viacej vysokoškolsky vzdelaných ľudí, napriek tomu je spoločnosť názorovo rozdrobená, frustrovaná a nespokojná. Vzdelanie by malo poskytovať poznanie života a potom následne vnútorný pokoj, ako vyjadrenie istoty štýlu života. Zdá sa však, že to tak nie je.
Vzdelávanie nám pomáha žiť v našej fyzickej realite. Vyštudujeme a žijeme ako lekári, právnici, konštruktéri, chemici a tak podobne. Dnešná doba však ukazuje, že v realite spoločenského vedomia sa úplne strácame. Spôsob života spoločnosti generuje zvláštne, ba až bizarné postavičky do riadiacich štruktúr štátu, súdnictva, zdravotníctva, prokuratúry. Ukazuje sa, že naše vzdelávanie nie je úplné.
Načo nám je vzdelanie, ak ho použijeme na osobné obohacovanie? Načo nám je vzdelanie, ak šéf lekárskych odborov hovorí v súvislosti s lekármi o elite. Načo nám je vzdelanie, ak nám neprináša vnútorný pokoj a jasnú myseľ?
Nie, nie som proti vzdelávaniu. Hľadám odpoveď pre súčasnú dobu, v ktorej sa ľudia bez akýchkoľvek škrupúl derú za mocou, za peniazmi, za postavením. Zdá sa, že odpoveď nie je tak jednoduchá, pretože vnútorný boj v spoločnosti doslova naberá na obrátkach. Vzdelaní ľudia používajú vo verejnom priestore voči sebe hrubé výrazy, útočia jeden na druhého.
Ako sa dokážeme naučiť jeden z najdôležitejších „predmetov“ svojho života? Ako sa naučiť ľudskosti? Ako sa naučiť slúžiť iným? Ako pochopiť, že vzdelanie v predmete ľudskosť sa dosahuje službou iným? Všetky ostatné spôsoby sú bolestivé. Dokážeme nájsť v sebe dostatok pokory a dať to najlepšie z nás do služieb iným? Lekár pacientovi, učiteľ žiakovi, politik spoločnosti.
Je to vzdelanosť iného typu. Ide mimo náš analytický rozum. Rozvíja úplne iné centrá osobnosti, vytvára iné vzťahy, dosahuje iný výsledok života. Pochopenie, že súperenie, boj o pozície, konkurenčný boj, je možné nahradiť osobnostným rozvojom, bavením sa životom s priateľmi, rozvíjaním rodinného života, jednoducho rozvíjať svoj život tvorivým spôsobom.
Nemáme školy na tento typ vzdelania, okrem jednej jedinej a tou je samotný život.
