Ospravedlňujú tým Rusov a ich vojnu na Ukrajine. Pozrime sa na pojem provokácia. Provokácia je konanie, ktoré spustí iné konanie alebo proces.
V prvom rade treba povedať, že reagovanie na provokáciu je živočíšna reakcia. Vzorovým príkladom je španielska korida. V aréne stoja proti sebe toreador a býk. Býk, niekoľko stoviek kilogramov a toreador, zvyčajne štíhly, obratný chlapík okolo 70 až 80 kilogramov. Človek by povedal, že toreador nemá šancu. Toreador zdvihne muletu a býk vyprovokovaný červenou farbou útočí. „Malý toreador“ sa doslova pohráva s veľkým býkom. Býk znovu a znovu útočí proti červenej plachte (mulete), až je tak unavený, že ho toreador skolí.
Ako veľmi sa ľudský život podobá tejto veľkej hre v koride. Vedľa cesty stojí prostitutka v úzkej červenej sukničke veľkosti širšieho opasku, s výrazne červenými perami a provokuje okoloidúcich. Niektorí reagujú a nechajú sa vyprovokovať k čisto živočíšnej reakcii.
Ak pozorujeme našich politikov v ich debatách v televízii alebo v parlamente, pozorujeme alfasamcov, ktorí reagujú na podnety a útočia. Živočíšne reakcie.
Ľudská prirodzenosť je iná. Človek predsa nie býkom, ktorý reaguje na každý podnet útokom. Ak by sme pozorovali deti, ich prirodzenosťou je hra. Hra je vždy tvorivá. Hrajú tú istú hru, ale jej priebeh je vždy iný. Ľudskou prirodzenosťou je tvorivosť.
Vráťme sa k Rusku a Ukrajine. Čo to vlastne pozorujeme? V politológii rozoznávame pojem hard power a soft power. Ak chce jedna krajina prinútiť inú krajinu, aby sa správala tak ako ona chce, môže použiť hard power – vojnu. Jej jemnejšie prejavy sú bojkot, blokáda a tak podobne.
Jemnejším spôsobom presadzovania svojich záujmov je soft power, kde „útočiaca“ krajina dosiahne to isté svojou kultúrou. Ak je naša kultúra tak silná, že jej myšlienky sú tak príťažlivé, že prestupujú hranice a šíria sa do iných krajín, pre niektorých to môže znamenať ich ohrozenie. Myšlienky slobody jednotlivca môžu byť ohrozením diktátora.
Americká kultúra je v súčasnosti hegemónom. Americké filmy, literatúra, myšlienky slobody jednotlivca, obrana a ochrana práv jednotlivých osobností, ochrana vlastníctva, sú veľkou silou, ktorá preniká našou civilizáciou. Sú ohromným posunom voči diktatúre a jej mentálnym spútavaním svojich obyvateľov. Súčasne s americkou kultúrou však prichádza i americký spôsob bankovníctva, systém korporácii, tvrdosť v podnikaní, hypotéky a tak podobne.
Rusko pociťuje ohrozenie Američanmi. Kultúra Ameriky bytostne ohrozuje spôsob života Rusov. Rusko je späté s armádou, so silovými zložkami, ktoré zabezpečujú príjmy ruskej oligarchii a samotným Rusom pokojný život, aj keď bez mentálnej slobody. Vojna na Ukrajine je vojnou dvoch kultúr. Je to korida, kde hromotĺk – Rusko, útočí na malého ale šikovnejšieho toreadora. Rusko útočí tak ako pred 75 rokmi v 2. svetovej vojne, aby ochránilo svoju kultúru. Neuvedomuje si, že svet sa zmenil.
Civilizovanejší svet už nebojuje spôsobom hard power. Súťažíme ekonomicky, kultúrou, inteligenciou, otvorenosťou. Ešte stále je to živočíšny spôsob reagovania, súperenia, ale už sa nezabíjame. Sloboda priniesla tvorivosť a iný typ „zbraní“ pre náš ešte stále konkurenčný boj. Európa vnáša do hry svoju otvorenosť. My už nevytvárame hranice, my ich už rozpúšťame. Umožňujeme väčší podiel slobody každému jednotlivcovi. Spolupracujeme. Učíme sa spolupracovať. Nie vždy nám to ide hladko, pretože už nemáme diktát, ktorý nám povie ako máme žiť. Už sa musíme rozhodovať sami a to je ťažké, veľmi ťažké. Európan už nemusí obsadzovať iné územia. Sám si môže zvoliť miesto, kde chce žiť a pracovať.
Kto vyhrá v boji Rusko vs. Ukrajina? Videli ste býka, ktorý stojí unavený pred toreadorom a vie, že je koniec? Videli ste už toreadora, ktorý nevyčkal a útočil príliš zavčasu, kým býk mal ešte dostatok síl?
Sila ľudských myšlienok je neskutočne silná. Vývoj sa nezastaví. Rusko prehralo prekročením hraníc s Ukrajinou. Ľudia si sami vyberajú, čo je pre nich príťažlivejšie. Momentálne je to svet Západu, uvoľňovanie tvorivosti a slobody jednotlivca. Čo to bude o pár desaťročí? Ktoré hodnoty získajú vyššiu príťažlivosť pre ľudí? Budú to ešte stále živočíšne reakcie na „provokácie“, stále sa bude presadzovať reakčná myseľ, alebo to bude slobodná tvorivosť? Je to na nás.
