Juraj Lörinc
Opäť selektívne postihovanie a dymová clona
Možno ste si všimli, že podľa Ministerstva kultúry SMK svojimi bilbordmi porušila jazykový zákon. Boli čisto v maďarčine, bez slovenského ekvivalentu. Teda porušujú jazykový zákon. Ale...
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Možno ste si všimli, že podľa Ministerstva kultúry SMK svojimi bilbordmi porušila jazykový zákon. Boli čisto v maďarčine, bez slovenského ekvivalentu. Teda porušujú jazykový zákon. Ale...
Vždy ma poteší, keď náhodou naďabím na dobrú literatúru. Stáva sa to nasledovne. Vezmem niekde nejakú knihu do ruky a pozriem do nej. Pokiaľ ma náhodne vybraná strana zo stredu osloví, skúsim druhú. Ak i tá vyzerá dobre, vezmem si ju na prečítanie, ak sa dá. Takto to robím doma (pravda, tam väčšinu kníh poznám, i keď v poličke mojej milej je pekných pár ešte neznámych kusov), u rodičov, u svokrovcov, v knižnici, v kníhkupectve. Funguje to. Tak mi teraz napadlo...
Lion Wetcheek patrí už dlho medzi mojich obľúbených spisovateľov. V blogu som od neho tuším spomínal len Žida Süssa, ale v predblogovom období som od neho čítal všeličo, od Škaredej vojvodkyne cez Úspech až ku Goyovi. Všetky tieto knihy sú svojím spôsobom historické, i keď Úspech reaguje na udalosti veľmi čerstvé, a najmä sú všetky fikciou. Naproti tomu Ďábel ve Francii má viac-menej dokumentárny charakter.
Alebo fantastické kvalitky. Konkrétne hovorím o dvoch knihách, ktoré som si v poslednom období vychutnal: Bernard Werber: Den mravenců Síň slávy mistrů fantasy I
Toto je len taká malá poznámka pre mňa do budúcnosti.
Viem, že výber mešká. Ďakujem všetkým priateľom výberu, ktorí sa po ňom pídili (áno, moje české korene sa nezaprú - v poslednej dobe akosi často používam české výrazy... žeby to bol vplyv sledovania MS v hokeji na ČT2 namiesto našej svojstojnej televízie?). Okrem píďaliek ďakujem i korešpondentom v teréne, z ktorých tentoraz prispeli Blanka, Zuzana, Slavomír, Marek Z. a diskutér(ka) murtnecitna.
V poslednej dobe som nemal veľa času na šachové úlohy. A ten, ktorý som mal, som z veľkej časti venoval pomoci Petrovi Gvozdjákovi, ktorý po 10 rokoch pripravuje druhý diel svojej monografie o cyklónových témach.
Nejde o zbytočné použitie veľkého písmena v názve, nepomýlil som sa a nie je to ani len preklep. Verte, neverte, v posledných dňoch som prečítal dve knihy s temer rovnakým názvom. Julio Cortázar: Konec hry Dušan Mitana: Koniec hry
Ak vám toto vlastné meno nič nehovorí, znamená to, že vám veľmi pravdepodobne hokej žily vôbec netrhá. Keďže však na Slovensku máme bezmála päť miliónov hokejových trénerov a skoro toľko fanúšikov, je šanca, že ste práve vy o ňom už počuli. Je to maskot. A temer každý, kto sa k nemu vyjadril, sa vyjadril negatívne.
Vonnegutove knihy nie sú pre mňa neznámou. Už som zopár z nich čítal kedysi, ešte pred blogovou érou. Haj hou.
Urodilo sa statočne. Tak sa mi to páči. Sám som našiel pekných pár záderov, i mi hromada prišla od prispievateľov, ktorými boli tentoraz: Blanka, Zuzana, Matúš, Samušo, Martin, a diskutérky(-i) Jety, ikke11 a murtnecitna.
Remarque sa do mojej pamäti nezmazateľne zapísal povinným čítaním. Dôraz nie je na slove "povinné", ale na slove "čítanie". Jeho Na západe nič nového bolo medzi tým lepším, čo sme mali prečítať. Dokonca si pamätám, že som to lúskal v čase voľna na niekoľkotýždňovej triednej brigáde v konzervárňach v Trebišove. Moja pozornosť bola rozdelená medzi baby z II.E a príbeh Pavla Bäumera. V Čiernom obelisku je hlavným hrdinom pre zmenu Ludwig Bodmer. Bodmer, Bäumer, to nie je veľký rozdiel, hm?
Podstúpim riziko kritiky za varenie už x-krát prevarenej vody. Od starých matadorov internetu si ju zaslúžim. Napriek tomu idem. Mám totiž pocit, že mnohým diskutérom sa zídu rady, ktoré im zo svojej pozície internetového užívateľa-veterána viem poskytnúť.
Boli sme dnes na vychádzke, moja milá, malý Leo v kočíku a ja. Cestou okolo detského ihriska nás zastavil televízny štáb a položil nám pár otázok.
Sú knihy, o ktorých by som po prečítaní chcel písať veľa. Sú knihy, ktoré uspokojili, ale nieto k nim viac povedať. Potom sú aj také, ktoré nestoja za rozoberanie. Do ktorej kategórie patria nasledovné? Steven Gould: Jumper 2003: Česká fantasy Haruki Murakami: Kafka na pobřeží Nuž, jedna bola typu "áno, áno, áno", dve typu "keď už ináč nedáte, tak sa dá".
Po všetkých tých detektívkach, ľahkých humoristických knihách, fantasy a sci-fi knihách som si tentoraz dal niečo náročnejšie. Orhan Pamuk je laureátom Nobelovej ceny, takže keď som si v knižnici bral do košíka jeho Čiernu knihu, rozhodne som nečakal nič jednoduché, skúsenosť s Imre Kertészom bola taká. Zložité dielo, ktoré však čitateľa odmení zážitkom, na ktorý sa nezabúda ľahko.
Podľa výberu to vyzerá, že najzaujímavejšou udalosťou februára bola zimná olympiáda. Prečo nie - trvala 17 dní, konečne to bolo niečo iné ako politika a ľudia majú podobne vyhranené názory ako na politiku. Na Slovensku máme napríklad niekoľko miliónov hokejových koučov. Prirátajme si k tomu miernu hystériu okolo Eurosongu či Eurovízie a máme zhruba všetko podstatné. Aby som nezabudol - do výberu tentoraz prispeli Blanka, Zuzana, Martin a diskutérka leja.
Keby som to nevidel na vlastné oči, neuverím. Ale ako očitý svedok môžem potvrdiť, že kampaň za pozdvihnutie vlastenectva sa už rozbehla na všetkých frontoch.
Máme 22. februára 2010 a mne sa ako už neraz podarilo premeškať výročie. Koľko mojich blízkych zažilo blahoželanie pár dní po sviatku? Radšej to nebudem rátať. Dátumy prosto nie sú mojou silnou stránkou. Spomeniem si... ale čo, radšej neskoro ako nikdy. Výnimku som neurobil ani u seba, ech, ech.
Pod veľmi podobným menom vyšiel v .týždni č. 5/2010 rozhovor s Petrom Gvozdjákom. Pokiaľ neviete, kto je Peter, písal som o ňom pred štyrmi rokmi a odvtedy sa udialo veľa vecí. Aj takých, že kvôli nim vznikol ten rozhovor.