Prišiel k nám teda v ten osudný piatok. Doniesol ho kamoš, že by potreboval postarať sa oňho (a to u nás nikdy nebol problém).Hneď prvý večer sme si s ním užili kopec srandy, ale aj strachu, keď to chudák neustál na kuchynskom stole. Našťastie to prežil bez ujmy. Tak to s nami a s ním šlo rýchlo z kopca, lebo nás čakali ešte skúšky, ale namiesto učenia sme s ním haluzili každý večer. Po dvoch mesiacoch mi prirástol k srdcu tak veľmi, že som ho v žiadnom prípade nemohla vrátiť. Kamarát bol chápavý a na prvý pohľad asi zbadal, akú ťažkú psychickú traumu mi spôsobí, keď nás s Fernetom odlúči. Fernet, ak sa to dá tak povedať, sa tiež naviazal na našu spoločnosť a to, že ho každý večer venčíme po izbe a môže sa dosýta "vyřádit".
A tak je tu s nami už štvrtý mesiac a zažili sme spolu veci nevídané. Tak som pocítila potrebu ukázať ho svetu. Aby aj svet mohol spoznať túto malú škrečkovskú osobnosť ;)
Fernet je akčný!
Je to gurmán...
...a vášnivý klietkolezec!
