hudobník, textár, televízny producent, publicista a občiansky aktivista (výzvy Sme tu ešte my a Otvorený list politickým stranám) Zoznam autorových rubrík: politika, kultúra, médiá, Nezaradené, Súkromné
Možno takto zareagoval návštevník premiéry muzikálu Mamma Mia! v bratislavskej Novej scéne. Nie preto, že by pociťoval štipku sklamania z uvedenia muzikálu, ale pre niekoľko prekvapení, ktoré ho zaskočili na divadelnej scéne.
Na začiatku bolo slovo. Táto okrídlená veta vypožičaná zo Starého zákona nie je len metafora. Platí najmä v umení, ktoré nevzniká zo vzduchu a ani sa nepohybuje mimo náš dosah.
dovoľte, aby som sa predstavil. Som občan našej Slovenskej republiky. Ctím si demokraciu a zákonnosť, bez ktorej by žiadna demokracia nemala zmysel.
Sme vydieraní strachom. Ten je neraz motorom našich skutkov. Či už to je zbabelý útek, hrdinský čin, alebo dobrý obed, ktorý zaženie strach pred vyhladovaním. Ale ten najhorší pocit je strach z vlastnej smrti.
Kedysi dávno jeden menil vodu na víno. Iní nemajú čo vymeniť, tak si len tak berú. Len málo ľudí vedelo meniť bigbít na hudbu. Takouto schopnosťou vládol Marián Varga.
Gambling je jedna z vážnych závislostí, ktoré sa liečia v Centre pre liečbu drogových závislostí, prípadne v resocializačnom zariadení Čistý deň. Čo to má spoločné s voľbou generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií? Určite veľa.
Je na čo pozerať, čo počúvať a čomu, tomu privoniavať. Slovenskom sa opäť šíri zápach „veľkých myšlienok“ a vyhlásení. Sú venované „občanom druhej kategórie“. Ktorí sú to? Netreba dlho hľadať, stačí sa pozrieť do zrkadla.
Priznávam sa, nikdy som nebol generálnym riaditeľom verejnoprávnej televízie, či rozhlasu, aj keď som sa o tento post v 21 storočí trikrát uchádzal. V roku 2006, 2008 a 2012. Hovorí sa trikrát a dosť.
Inak neviem popísať pocit, keď som sa dozvedel o smrti Věry. Priznám sa, že takéto odchody nemám rád. Prečo to musela byť práve ona, veď je dosť takých, ktorí by ju zastúpili. Žiaľ nesmrteľnosť, tá ľudská nebola zatiaľ objavená.
To čo je? Môžete sa hneď v úvode spýtať a žiadať o vysvetlenie. V prvom rade o aké Kukurove hriechy ide a navyše predsa Kukura nepatrí Dostojevskému? Ale patrí! Tak ako sa na hriech patrí, aj Kukura nesie svoju stigmu hriešnosti.
V slovenskom jazyku sa vyskytujú vyjadrenia, ktoré majú zväčša dobový charakter. Neraz sa stretneme s výrazmi, na ktoré sa už zabudlo, prípadne ich používa len malá skupina ľudí. Zväčša je to dôsledkom generačnej výmeny.
Spojenie Ten Hora sa v slovenskej gramatike nevyskytuje. Aj klasik novej slovenskej hudby Ivan Tásler spieva „Horela hora, horela, v tej hore hrala kapela....“ a hora je ženského rodu.
Závislosť na drogách prináša so sebou nielen poškodenie tela a duše, ale komplikuje aj vzťahy s priateľmi, rodinou, známymi, či spolupracovníkmi. Droga, ktorá sa objavila v divadle Nová scéna, je však odlišná.
Na začiatku bolo slovo. Tento nesporný fakt, a nemá to nič spoločné s akýmkoľvek náboženstvom, si môžete overiť najmä v hudobnom divadle. Niekedy stačí pár veršov, ako v Mačkách od Eliota a vznikne pozoruhodná koláž hudby a drámy.
spieva na Youtube Jarek Nohavica. Fakty: Text piesne vznikol na romantickú, až erotickú ústrednú melódiu Lelouchovho filmu Muž a žena.
(dovolenkové príbehy) Dnes prší. Poviete si, no a čo. Pre mňa to bolo jedno z prekvapení, ktoré ma očakávalo na dovolenke.
Balzamovanie, známe nielen pred Kristom ale aj po druhej svetovej, bolo vyjadrením túžby po nesmrteľnosti, prípadne po udržiavaní spomienok na človeka, ktorý sa chcel stať nezabudnuteľným.
Doteraz sa mi nepodarilo dešifrovať názov podujatia, na ktoré ma pozval Peter Peci Uherčík, pre väčšinu muzikantov, ale aj nemuzikantov jednoducho Peci, rockový gitarista a skladateľ.
Anketa Spolku slovenských spisovateľov: Čo pre vás Literárny týždenník znamenal a znamená, nebude to strata pre celú spoločnosť, keby sa vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru?
Už sme si zvykli, že pri slove bomba sa mimovoľne prikrčíme a zapcháme si uši. V súčasnosti je to pre hrozbu atentátov na miestach určených divadlu a hudbe o to aktuálnejšie.
