Ľubomír Belák
Politika Čo spája Merkelovú a Kotlebu?
Často v spomienkach nadávame na socializmus minulého storočia, kedy cenzúra a strach zatvárali nielen ústa umelcom, ale celým divadlám.
hudobník, textár, televízny producent, publicista a občiansky aktivista (výzvy Sme tu ešte my a Otvorený list politickým stranám) Zoznam autorových rubrík: politika, kultúra, médiá, Nezaradené, Súkromné

Často v spomienkach nadávame na socializmus minulého storočia, kedy cenzúra a strach zatvárali nielen ústa umelcom, ale celým divadlám.

Vojna je tu. Kde? Veď u nás sa nestrieľa, nehučia sirény a nemocnice nie sú plné zranených. Je to tak?

Pár myšlienok o predsedovi Slovenskej národnej strany a jeho svätej ministerskej trojici v koaličnej vláde.

Asi nie som jediným, kto čítal článok v Literárních novinách Jána Čarnogurského „Spojme sa s Ruskom“. Priznám sa, po prečítaní článku mi po chrbte prebehli zimomriavky.

Veľký piatok, najväčší katolícky sviatok. Aspoň raz do roka si aj neveriaci všimnú, že sa slávi akýsi Ježiš z Nazaretu, ktorý vraj vstal z mŕtvych.

A sme o krok ďalej. Ktorým Smerom? Na kompase sú vyznačené štyri strany – východ, západ, sever a juh. V slovenskej politike však ani netušíme, kde je sever. Dnes sa nám to pokúšal ukázať slovenský parlament.

K názvu ma inšpiroval blog Vladimíra Janova (14.3.2016 - Hazardér Banáš... ) Nie preto, že si našiel obeť svojho monológu, ale argumenty, ktoré používa, aby interpretoval text Jozefa Banáša (9.3.2016 - Kotlebu volili... )

Môj včerajší príspevok k výročiu vzniku Slovenského štátu dopĺňam ďalším originálom nariadenia náčelníka HVHG O. Kubalu z roku 1942. Tentoraz je to malá ukážka napĺňania Židovského kódexu - platného zákona v praxi.

Máme výročie vzniku Slovenského štátu. Ponúkam originál z roku 1941 - tlačový pokyn ÚŠB, aby sme si uvedomili, čo bol Slovenský štát. Keď išlo o politiku (a nielen o ňu), všetci občania a médiá museli držať ústa.

Každý deň PO voľbách prináša množstvo informácií, ktoré vie zachytiť už len dobre nastavený pozorovateľ. Začali mediálne preteky politikov, pri ktorých sa ako blesk z jasného neba objavujú vyjadrenia kohokoľvek o čomkoľvek.

Už len tí starší si pamätajú dnes už kultový filmový príbeh Víta Olmera „Bony a klid“ z roku 1987. Bony boli akousi náhradou za doláre, libry, západonemecké marky, teda peniaze západných imperialistov.

....povedal Procházka, ešte stále predseda najslabšej politickej parlamentnej strany SIEŤKA (čo zostalo z názvu Sieť), keď komentoval rokovania o zostavení vlády Červenej čiary. Buď je slepý, hluchý, alebo nevie rátať....alebo...?

(Správa o voľbách, politikoch a ich voličoch, televíznych šou a o tom, čo sa mohlo zmeniť, ale sa nezmenilo.)