reklama

Supervízia - cesta so sprievodcom

Práca pomáhajúceho profesionála je nekončiacou cestou. Niekedy sa po nej kráča pohodlne a bezpečne, ale sú dni, keď je cesta tŕnistá a kamenistá. Niekedy krásnu cestu zasype lístie jesenných stromov, nachvíľu sa nám stratí a vtedy potrebujeme sprievodcu, ktorý nám pomôže porozumieť procesom a situáciám, ktoré nás stretávajú pri našej práci s klientom. Supervízia je cestou, po ktorej už nekráčame sami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: Lucia Gállová)

Mnohým z nás, ktorí pracujeme v pomáhajúcich profesiách sa už stalo, že sme sa ocitli v situácii, keď sme nevedeli ako ďalej. Ocitli sme sa pred prekážkou, o ktorej sme ani nevedeli, či leží pred nami alebo v nás. Cez ňu sme nevideli cieľ. Ani smer, ktorý sme zrazu stratili.

Objavilo sa príliš veľa otázok, na ktoré nevieme odpovedať. Možno sa ich aj bojíme nahlas vysloviť.

  • Nezanedbal/a som niečo?

  • Má moje snaženie vôbec zmysel?

  • Ako dlho ešte vydržím pracovať s touto kolegyňou/s týmto kolegom?

  • Ktorý prístup je ten správny?

  • Potrebujem len prestávku, či dovolenku alebo je nutná zmena?

  • Čoho sa bojím?

  • Prečo som stále viac podráždený/á a unavený/á?

Niekedy sa stretávame so svojimi zlyhaniami, či nejasnými pocitmi viny, ktoré nás prenasledujú. Pristihneme sa pri tom, že sa nám dejú veci, situácie, ktoré sa nám vymknú spod kontroly.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrazu vzťah s klientom nadobudne úplne inú dimenziu a my nevieme ako sa zrazu stalo, že nám taký Hugo, Bruno, Julo.....XY začne liezť na nervy. A nás to nesmierne ničí a vyčerpáva.

„Tešíme“ sa nadmernej pozornosti klienta, ktorú vnímame ako záťaž a ani si mnohokrát neuvedomujeme, že práve v nás je niečo, čo sa z tej pozornosti raduje a „pestuje“ si ju.

A tak sa to celé cyklí. Presne ako v bludisku. Zamotaní do labyrintu chodieb našich vlastných pocitov a myšlienok nevieme nájsť cestu – východ.

Častokrát zostávame s problémom sami a cesta k cieľu tak aj naďalej zostáva „zarúbaná“.

Cestu von z bludiska nám môže pomôcť nájsť supervízia.
Je to metóda – cesta, po ktorej sa môžme vydať so sprievodcom, ktorý nám posvieti baterkou na miesta, ktoré sú pre nás v tme. Preto často nemôžeme nájsť cestu sami, lebo sme príliš „ponorení“ do „našej“ subjektívnej reality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Supervízia má nešťastné pomenovanie, ktoré ešte stále vyvoláva pocit kontroly a slovo supervízor vzbudzuje dojem, že je to niekto „nad“ (čo slovo „super“ naozaj znamená, z latinčiny - "super" - nad, naj a "videre" - vízia, pohľad, v zmysle nadhľad), niekto, kto kontroluje chyby a nedostatky. Ale supervízor v pomáhajúcich profesiách nie je ako supervízor v Mc´ Donalde. Hlavne študenti so zážitkami z rôznych brigád by o tom vedeli rozprávať.

Supervízor v pomáhajúcich profesiách má rolu sprievodcu, ktorý sprevádza pomáhajúceho profesionála. Často pomôže pochopiť, prečo nemáme dobré vzťahy s kolegyňou alebo prečo neustále dochádza ku komunikačným nedorozumeniam s vedením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už spomínanou „baterkou“ človeka z vonku, ktorý má nadhľad a nie je do situácie priamo zainteresovaný a citovo zaangažovaný „svieti“ pomáhajúcemu profesionálovi na cestu. Tou baterkou môže byť ponúknutý pohľad na situáciu z inej perspektívy alebo rôzne techniky ako hranie rolí, práca so symbolmi, zvieratkami, grafické znázornenie situácie, živé sochy, a ďalšie iné, ktoré supervízor môže použiť na to, aby sme sa na problém z inej strany alebo zo strany „toho druhého“ mohli pozrieť my.

Mnohí si povedia, že o probléme sa stačí porozprávať s kolegyňou. V niektorých prípadoch to stačí, mnohým ľuďom to pomôže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Určite je dobré o situácii hovoriť. Ale rozhovor s kolegyňou nie je to, čo supervízia. Dobrá kolegyňa „pofúka“ rany, pohladí ego, ale často sa nespýta otázky, o ktorých predpokladá, že na ne pozná odpoveď.

Dobrá kolegyňa nás nechce zraniť, preto nás pochváli, schváli naše postupy, povie to, čo chceme počuť. Na chvíľu to pomôže, ale posunie nás to vpred?

Nekladie otázky, o ktorých si myslí, že by mohli byť konfrontačné. Pričom konfrontácia je niekedy nutná k tomu, aby sme vykročili k zmene, ktorá bude prospešná nielen nám ale aj klientom, s ktorými pracujeme.

Supervízor ako sprievodca pomáhajúcich profesionálov nie je zaťažený vzájomným vzťahom, disponuje odstupom od situácie, zároveň ako praktik dobre pozná „terén“ – pracovné prostredie, v ktorom sa pohybujeme.

Dobrý supervízor

  • Nehodnotí supervidovaného,

  • Nie je poradca, jeho prioritou nie je dávať rady,

  • Nekontroluje supervidovaného, nie je jeho cieľom nachytať ho na hruškách,

  • Nepozná cieľ, ani najlepšiu cestu, tú pozná len supervidovaný,

  • Nie je terapeut.

Supervízor ako sprevádzač, nám môže dobre položenými otázkami osvetľovať jednotlivé trasy a prekážky na nich. Ak stojíme pred križovatkou, nerozhodne za nás, akým smerom sa máme vydať. Ale môže nám pomôcť nazrieť na dôsledky našich rozhodnutí. Aký môžu mať dopad na klienta, s ktorým pracujeme.

Supervíziu môžme tiež využiť ako priestor, v ktorom si overíme svoje postupy, utvrdíme sa v tom, či postupujeme správne.

Sú chvíle, keď sme problémom, či nepriaznivou situáciou, vyčerpávajúcim vzťahom atď. doslova pohltení a akokeby sme plávali pod vodou, ktorá nás ťaží a my sa nevieme vynoriť a nadýchnuť. A vidieť veci „nad“. Supervízor ako človek, ktorý nie je zahltený, nepracuje v tej istej organizácii a s tými istými klientmi, má potrebný nadhľad a vie ho svojimi profesionálnymi zručnosťami poskytnúť aj nám. Pomôže nám vynoriť sa nad hladinu, nadýchnuť sa a....vidieť okolo seba priestor, ktorý sme predtým nevideli. Poznať priestor a terén, v ktorom sa pohybujeme, dáva perspektívu vidieť cieľ. Ak má naša práca cieľ, ktorým často býva jej zmysel, cítime sa spokojní a naplnení. Presne tak to potom vnímajú aj naši klienti.

Verím, že supervízia sa stane prirodzenou súčasťou osobnostného a profesionálneho rastu pracovníkov v pomáhajúcich profesiách, lebo ako povedal Jonas Ridderstråle:

Aj tí najtalentovanější jedinci potrebujú pri prechode neznámym terénem svetlo.

Lucia Gállová

Lucia Gállová

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám rada rôzne zvláštne, iné, naoko nedokonalé veci a bytosti. Sú pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpiráce a energie.Snažím sa žiť v harmónii s nimi. Neubližovať nikomu/ničomu živému/neživému. Žiť, baviť sa, vzdelávať sa, jesť a realizovať sa tak, aby to nebolo na úkor žiadnej bytosti.www.veganstvo.sk Zoznam autorových rubrík:  Životné prostredieCestovanienávštevydetské domovynezaradenéPráca, ktorú mám radaNetradičné receptySvet autistov

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu