Jeden bývalý politik na Slovensku povedal: „Z nenávisti a s nenávisťou sa nemôže a nesmie politizovať. Má to nedozerné následky“. Netušila som a ani v najhoršom sne som nepredpokladala, že o pár dní sa stane skutočnosťou.
Začalo to v období, keď jeden pomýlený politik vstúpil na politickú scénu a v parlamente a na verejnosti začal pravidelne používať expresívne výrazy. Také, ktoré dovtedy nepoužívali ľudia, ktorí mali detskú izbu. Keď v roku 2012 vysypal na hlavu kolegu a bývalého spolukandidáta injekčné striekačky, prišlo to časti verejností vtipné, nové a zaujímavé. A odvtedy to kulminuje do nepredstaviteľných rozmerov.
Slová ako „zradca“, „luhár“, „zlodej“, „ťapša“ etc. , rôzne urážajúce transparenty sa zmenili na súťaž, kto to vie prekonať. Kým spomínanému politikovi nenávisť za iné politické rozhodnutia, ako očakávali tí najhlasnejší v spoločnosti, zlomil iba politický krk, dnes sme žiaľ dospeli k tragickejšiemu dôsledku.
Nenávistné slová plné síry v dejinách vždy nasledovali činy. A mali vždy fatálne následky.
Poučenie č. 1:
Neoslavujme komediantov, hulvátov a nevzdelancov. Nie sú hodní toho, aby tento národ viedli a reprezentovali. Nevoľme ich, aj keď sú vtipní, bijú sa do hrude a tvária sa ako záchrancovia národa. Odhalíte ich ľahko. Lebo ani rozprávať, ani hrať nevedia. Len kričať a urážať. A nechápu, že byť ticho je niekedy najlepšie riešenie.
Prihláste sa na odber môjho blogu, aby vám neušli ďalšie poučenia už o pár dní!
