Nevedela som to pomenovať, ale cítila som, že sa stalo niečo hrozné. Bola som občiankou, pozorovateľkou zvonka. Teraz som čerstvá politička. To, čo ma desí, je vzorec, podľa ktorého sa správali vtedy a správajú dnes tzv. skúsení politici.
(Ponaučenie z krízového vývoja č. 1 si prečítate tu).
Priekopa medzi dvomi tábormi sa prehĺbila snáď o kilometer. Na jednej strane stála skupina, ktorá okamžite poznala a bez dôkazov pomenovala vinníka, vyniesla a vynášala ortieľ. Na druhej strane bola skupina politikov, ktorá sa „bránila“.
Čo vidíme dnes? To isté. Populisti okamžite zacítili príležitosť posilniť svoje postavenie, svoje percentá, body, šancu na výhru nad nenávideným politickým oponentom.
Ja len verím, že to nebude pokračovať v zmysle scenára z roku 2020. Kde hluk prerušil rozum a krajinu sme zverili do rúk dobrodruhovi.
Verím, lebo som optimistka, že pochopíme a oceníme gesto prezidentky Čaputovej a zvoleného nového prezidenta Pellegriniho. Že ich politická váha udrží zdraví rozum na stole a zabráni politike revanšu.
Poučenie č. 2:
Musíme preťať tento bludný kruh revanšistickej politiky. Musíme ignorovať „politikov“, ktorí hrajú na svoje politické body a musíme nechať prehovoriť tých, ktorí chápu závažnosť situácie, ohrozenie spoločenského porozumenia a zabránia násiliu. Médiá môžu zohrať v tejto dobe rozhodujúcu úlohu.
Prihláste sa na odber môjho blogu, aby ste nezmeškali to hlavné poučenie už o pár dní!
