Som študentkou hudby v treťom ročníku na University of Oxford (Jesus College). Hoci žijem vo Veľkej Británii už piaty rok, veľmi sa zaujímam o dianie na Slovensku, najmä preto, že by som sa raz rada vrátila, ak sa podarí. Momentálne však neviem, či ma súčasná situácia presviedča o návrate, alebo iba viac odradzuje... Zoznam autorových rubrík: Čo sa deje, Hlbšie, Poézia
Včera (23.5.2014) sa konala po celej Európe Noc kostolov. Noc, kedy ostali kostoly otvorené a každý mohol prísť a zúčastniť sa na zaujímavom a rôznorodom programe. Účelom tejto akcie je, aby ľudia, veriaci aj neveriaci, spoznali kostoly inak, nie len počas svätých omší. Tento rok sa opäť, už po tretí raz, zapojil aj dekanát Banská Štiavnica.
V predchádzajúcom článku ( http://luciasvecova.blog.sme.sk/c/350454/Skola-bez-hranic.html ) som písala o našom výnimočnom Katolíckom gymnáziu, na ktorom používame iPady. Sľúbila som, že zverejním aj video, na ktorom sme v tej dobe práve pracovali - tu ho máte (viď nižšie)
Škola. Čo vo vás toto slovo evokuje? U mladších študentov možno nudu a drinu, u starších študentov väčšiu drinu a u skončených študentov možno niečo podobné. Avšak mne toto slovo evokuje zábavu, rodinné prostredie, prijatie a radosť z objavovania nových vecí. Chcela by som vám porozprávať o mojej škole.
„Mne sa nechce", „ja som sa neučil", „mňa to nebaví" - rodičia a učitelia, však sú vám tieto vety dobre známe? Ale keby ste sa opýtali napríklad svojich starých rodičov, tí v živote niečo také od dieťaťa nepočuli. Zmenila sa doba. Ale naozaj s tým nemôžeme niečo spraviť? Tieto deti a mladí ľudia majú byť raz našou budúcnosťou. Asi by mali byť lepšie vychovaní, ak sa nechceme svojej budúcnosti báť...
Stále píšem len o takých politických veciach, ale mám iba 15 rokov, teraz teda trošku na inú tému. Dnes som zmokla, tak sa pozrime na dážď trochu poeticky.
Všetci sme príliš zaťažení na veci a príliš veľa nakupujeme. Čo sa za tým skrýva? Je možné oslobodiť sa od toho, alebo sme zatiahnutí do nekonečného kolotoča? Poďme sa na to spoločne pozrieť...
V kresťanskej litugií sa Boh dotýka zeme, naozaj prichádza, veriaci ho prijímajú pod spôsobom chleba a vína, prednášajú mu svoje modlitby a počúvajú jeho slovo. Liturgická hudba by mala upriamovať ich pozornosť na nebo a nebeské veci, pomôcť duši sústrediť sa na Boha, no miesto toho sa často stáva, že buď nie je žiadna, alebo je tak hrozná, že miesto sústredenia sa na omšu ľudia len počítajú organistove chyby.
Báseň o špecifických pocitoch jesene v mojom drahom meste - Banskej Štiavnici. Jeseň v tejto básni zahŕňa aj význam staroby, nakoľko mladí štiavničania čoraz viac odchádzajú a tak čarovné uličky Štiavnice patria starým ľuďom.
