Mysliac si, že tieto výroky (rozumej citáty) budú ako perly (čo do kvality a aj množstva)začal som ich cielene vyhľadávať. Nazdával som sa, že mi pomôžu pochopiť a vyrovnať sa s problémami ktoré som mal. Rovnako tak aj v dobe môjho intenzívneho zberu „zúrili zlí, zločinní komunisti“ a citáty, ktoré som našiel vnášali pochybnosti do tej zmesi „právd“ ktoré nám boli večne poctivými občanmi prízvukované a donekonečna opakované. Aspoň vtedy sa mi to ako nekonečno javilo.
V roku 1989 však jedno nekonečno končilo. Neustále opakované „pravdy“ boli rúcané ako domček z karát novými „pravdami“. Všade rezonoval výrok „Láska a pravda zvíťazí nad klamstvom a nenávisťou!“ Mám pocit, že niekto veľmi dobre vedel, že ľudia ovplyvnený dobovým zvykom a „tlakom“ agitačných násteniek potrebujú náhradu za „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ Teda inú „nástenku“. Neskôr, kedže nástenky a heslá zmizli nazvali sme to reklama.
Výrok o láske a pravde a tom ostatnom mi rezonoval v celom tele. Nasával som všetko okolo postupujúcej lásky a pravdy do každodenného života ako vyschnutá špongia. Sledoval diskusie, manifestácie, rozmýšľal o prejavoch a vyhláseniach ľudí – prezentéroch „nových právd“ alebo „staronových“? „Všemocná“ telka vo svojich prenosoch ukazovala nadšenie ľudí na uliciach, zapálených diskutérov, nové „osobnosti“ prihovárajúce sa davu.
Medzi množstvom osobností, ma zaujal aj jeden zástupca cirkvi. Meno páter Malý mi nič nehovorilo. Dokonca ma zarazilo, prečo iba páter a nie vyšší funkcionár dostal taký priestor pri najväčšom zhromaždení ľudí tužiacich po pravde a láske v Prahe. Však konečne končila nesloboda o ktorej najviac vedeli tí vyššie postavení. Ti vyššie vedia predsa vždy viac! V počiatku jeho príhovoru dav súhlasne skandoval. Prišlo však miesto keď páter Malý použil ľahký vulgarizmus na adresu vtedajšieho prezidenta Husáka. Ostal som prekvapený rovnako ako aj tých 300 000 ľudí. Ten jeho výrok nebol o láske a pravde. Bol o nenávisti. Odrazu však dav zareagoval nesúhlasne a pripomenul čo je to láska a pravda. Detail telky na tvár pátra Malého ukázal, že aj on sám ostal zaskočený reakciou davu rovnako tak ako aj režisér televízneho prenosu, ktorý ponúkol hneď niekoľko iných detailov. Aj z nich sa dalo postrehnuť, že nielen režiser televízie, ale aj réžia balkónového vystúpenia ostala zaskočená.
Život, ten najleší učiteľ, však ukázal, že nie všetky výroky, ktoré sa citujú, boli iba od múdrych ľudí alebo aj od kýmsi určených "osobností" a hlavne to, že ich je viac ako maku. To však nič nemení na tom, že sú to vždy perly. Napríklad ako ten parlamentný o starom ujovi, že ujo? A tak ako je rozdiel v perlách je aj rozdiel v citátoch. Prednedávnom som čítal ďalšiu, tentoraz však skutočnú perlu:“ Ktokoľvek poruši nejake tabu, znamená to niečo dobre, niečo životodárne." Pripomenulo mi to ten začiatok nového „nekonečna“ v roku 1989, kedy sa porušovali tabu ako na bežiacom páse a priviedli do nášho života čosi životodárne. Spomenul som si aj na pátra, jeho prejav a "dav" čo dal najavo tak prekvapivo, že nie je iba stádom.
Po viac ako 20 rokoch sa vytvorili tabu nové. Rovnako tak, ako predtým rovnako poctiví občania, ba čo viac poctiví vlastenci (isto som všetkých neuviedol) omieľajú tú správnu „pravdu“. A každé 4 roky skoro pravidelne prichádza obdobie kedy sa oveľa viac stretávame so zaručenou „pravdou“ - straníckou. Nevadí, že zneje ako klamstvo a nenávisť. Dôležité je, že je zaručená! Ručí za tu svoju už nie ta jediná strana, ale demokraticky každá strana za svoju.
Učiteľ národov J. A. Komenský povedal:“ Myslet bez učení je prázdné a učení bez myšlení je zbytečné.“ Prečo tento citát? Pevne verím, že v „dave“ neustále je láska a pravda. Tam, niekde v kútiku, to ma každý. Nemyslím tú svoju, vlastnú, ukrivdenú, ale takú tú ľudsky teplučkú. Vo chvíľach, keď človek nemysli a ani sa neučí ju cíti. Teraz, v dobe kedy si celá kresťanská civilizácia pripomína neprestajnosť nadpozemskej lásky, je možno väčší priestor myslieť a učiť sa presne tak, ako to povedal Komenský, alebo iba citiť.
Nakoniec ešte jeden citát: “Ten kto myslí, ten nevie. Kto pochopil ten vie a kto vie ten koná.“ Žeby išlo znova o konanie ako v roku 1989? To si ja iba myslím... Verím, že dav - ľudia začínajú chápať.
