Hej hou, dnes má byť pekne, potrebujeme sa s bračekom Jokom vyventilovať, tak si poďme užiť jeden z posledných letných dní tohto roka.
Pôvodne som sem ani nechcel ísť. Zdalo sa mi najprv to miesto málo zaujímavé, trasa prikrátka, navyše som čítal o zanedbanom stave jedného z chodníkov, o mizernom značení a blúdení... A ako to už tak býva, nakoniec to bolo super, hlava vyvetraná, patričný zážitok a prejdený nový kúsok zeme.
V pláne je preskúmať najprv Naúčný chodník Stopy histórie. Parkujeme pred pílou, je tam plácek a pár krokov od neho začína chodník. Vítajú nás drevené skulptúry, prvá z náučných tabúľ, preplnený odpadkový kôš, ale inak v pohode. Asfaltka, po ktorej sme sem prišli vedie ďalej do Bystrej doliny a ešte ďalej sa tadiaľ ide na Kráľovu hoľu. Vidíme tu viacero cyklistov. To ale možno nabudúce.
Mali by sme sa tu trochu zoznámiť aj s históriou obce Spišské Bystré, tak uvidíme. Chodník má podľa mapy 2,4 km, čo nie je veľa, avšak je tam nezanedbateľné prevýšenie a hlavne, čo ma teší a prekvapuje, terén nie je úplne jednoduchý. Treba s tým rátať, ide sa aj po úzkom chodníčku, niekedy s malou expozíciou. Dobrodružný element je zachovaný a ja som nadšený.
Na začiatku chodníka sa nachádza replika guľometného hniezda, pretože v chotári obce prebiehali významné partizánske boje. Samotné guľometné hniezdo je ale v spustnutom stave a nestojí ani za fotografiu. Začínam si myslieť, že reči o zanedbanom stave chodníka sú na 100 % pravdivé. Ale pravda je to čiastočná. Áno, zábradlia a schodíky na chodníku neplnia svoju funkciu, hniezdo je spustnuté, ale predsa mám pocit, že chodník prešiel nejakou údržbou, nie je zarastený a určitou renováciou asi prešlo aj značenie. Čiže ani - ani, výrazne sme však neblúdili a išlo sa tiež plynule a s prehľadom.
Po ceste míňame viacero pôsobivých skaliek, naberáme výšku, ideme lúkami aj lesom. V tejto lokalite hlásili výskyt medveďa, preto sme opatrní a tasím zbraň najťažšieho kalibru proti medveďom - rolničku. Počas cesty však nestretávame ani srnku. Prekvapujú ma smerovníky so znakom Republiky Československej, nepochopil som ich význam. Proste Stopy histórie. A viac z histórie sa ani nedozvieme, ďalšie tabule nie sú, nachádzame len jednu s panorámou a aj ten výhľad čo popisuje je už prekrytý stromami. Nevadí nám to, sme tu kvôli prírode.
Chodník vedie aj cez skalný vrchol Skalica (780 mnm), čo je pre nás najväčším spestrením trasy, pretože ponúka výhľady do Bystrej doliny, na Spišské Bystré a všade prítomné Tatry. Ďalší z vrcholkov do našej zbierky. Pookrejeme a vyrazíme na spiatočnú cestu dole ku píle.
Potrebujeme sa presunúť cez lúky ku druhému chodníku. Kubašský náučný chodník začína za obcou, značenie i tabule sú v lepšom stave a tak nám nič nebráni opäť začať stúpať do kopca. Kubašský je to preto, pretože Spišské Bystré sa dlhé roky volali Kubachy. Podľa mapy by sme mali späť ku píle a autu prejsť 6,2 km. Tabuľa na začiatku nám hovorí, že sa dá prejsť dvomi smermi, tak si vyberáme ísť teraz priamo za nosom.
Tento chodník je menej dobrodružný, je to taká klasická lesná prechádzka, s pekným výhľadom na hrebeň Vysokých Tatier. Aspoň je čas na rozhovor, vypustenie pary, nabratie energie z prírody a podobné vecí. Počasie je dnes nádherné. Na oblohe je len jeden malý smutný obláčik.
Zídeme dole z hrebeňa a nastupujeme na asfaltku. Čaká nás ešte trochu dlhší pochod až ku malému lyžiarskemu stredisku Kubašok. Kráčame dolinou, je tu ticho, les je pekný, celý čas sme vlastne v podhorí Nízkych Tatier. Všímame si okolie a nachádzame jedno zaujímavé miesto kde oddychujeme. Tečie tu krištáľovo čistý potok Kubašok. V jeho tesnej blízkosti sú aj netypické formy ubytovania, kde si môžete uľaviť od ťarchy tohto sveta - Lietadlo v lese a Škandinávske domčeky. Hľadáte pobyt trochu netradičnou formou ? Skúste na to hodiť očkom.
Celou cestou nestretávame ani živú dušu. Až pri odchode, dole pri dedine. Všetci sú dnes asi niekde kde je masovka. Veď kľudne, aj tam treba chodiť. Ale ja dnes pokoj nadmieru oceňujem.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 21. septembra 2025.
