No v skutočnosti to bola domáca úloha, ktorú Ukrajina robila po roku 2014. Za ten čas sa naučila totálnu obranu. Všetky puzzle poskladané. Zosúladili civilnú správu s armádou. Pripravili sa na vojnu. V roku 2014 neprehrali, pretože situáciu zachraňovali dobrovoľníci, veľmi často kamaráti z dvora, ktorí išli bojovať. Často mali len súkromné lovecké zbrane.
Ukrajina sa zamerala na totálnu obranu. Na Ukrajine poznáme rôzne jednotky. V tých, kde je najväčšie percento dobrovoľníkov, sú výkonní v akcii, je tam vysoká morálka, nie je problém s alkoholom. To je niečo, čo pokulháva v operačných jednotkách, kde sú ľudia vťahovaní násilím. Morálka dobrovoľníkov je taká vysoká, že neopustia svoje pozície, kým nedostanú rozkaz. Nemôžeme reprezentovať nižšiu úroveň ako náš súper. Rusi sú schopní ísť do „diery v zemi“ a sedieť tam, kým sa nenaskytne príležitosť zaútočiť. Ruské jednotky sú schopné bojovať vo veľmi ťažkých podmienkach. Nepozerajme na Rusa ako na tento bezduchý pluh poháňaný palicou zo Sibíri!
Opýtajte sa sami seba na odolnosť spoločnosti. Rozhodujúci je ľudský faktor. Vo výzbroji žiadnej armády nie je nebezpečnejšia zbraň. Nie je to HIMARS ani Swordfish, nie je to Zuzana 2. Najnebezpečnejšou zbraňou štátu sú vojaci. Najúčinnejšou zbraňou štátu sú jeho občania. Čím budeme ako spoločnosť odolnejší, tým budeme efektívnejší, keď budeme ohrození.
Čo z toho vyplýva pre SR?
1. preventívne pôsobiť proti vzniku krízových situácií a zvyšovať odolnosť štátu a spoločnosti a v prípade ich vzniku tieto situácie potlačiť v zárodku;
2. reagovať na potvrdené hrozby a prispôsobovať sa zmenám bezpečnostnej situácie vrátane reakcie na neočakávané hrozby;
3. zvýšiť násobne intenzitu v boji proti dezinformáciám;
4. posilňovať systém civilnej ochrany;
5. budovanie dostatočných zásob strategických surovín;
zaradiť samostatný predmet civilná ochrana do škôl;
Budovanie odolnosti štátu a spoločnosti je nevyhnutnou reakciou na dynamicky sa meniace bezpečnostné prostredie s nízkou mierou predvídateľnosti jeho vývoja. Slovenská republika sa musí v tejto oblasti zamerať na posilňovanie spolupráce všetkých zodpovedných zložiek verejnej správy. Do tohto úsilia zapojí širokú verejnosť s cieľom zefektívniť koordináciu aktivít jednotlivých rezortov a inštitúcií. Dôraz má byť kladený na pripravenosť štátu a spoločnosti odolávať krízam, zachovať základné funkcie štátu a spoločnosti, zabezpečiť obnovu a poučiť sa z krízových situácií v zmysle komplexného prístupu k bezpečnosti.
Autor textu je členom expertnej skupiny Obrana a Bezpečnosť politickej strany ODS – OBČIANSKI DEMOKRATI SLOVENSKA
