Diskusie o tom či onom, čo Fico a jeho posluhovači Slovensku dali sú neustálou témou nejednej diskusie intelektuálov, ale aj krčmových rečníkov. Ale ako asi by sa dali pomenovať istoty, ktoré jednofarebná červená vláda dala Slovensku a jeho občanom?
V posledných dňoch nám opäť ľavicová jednofarebná vláda dokazuje v duchu komunistickej tradície svoju aroganciu a moc. Posledná akcia v Národnej rade, keď pán Paška v duchu komunistickej ukážky arogancie moci jednofarebnej červenej vlády typickej pre diktatúru dal namontovať zámky na dvere a obmedzil pohyb občanov a novinárov po budove.
Premiér Fico sa koncom roka 2013 rozhodol konečne prestať hrať pred očami občanov Slovenska divadlo a potvrdil to čo bolo všetkým už známe veľmi dlho a potvrdil svoju kandidatúru na prezidenta našej červenej republiky.
Trochu recesie - trochu pravdy, trochu humoru - trochu smútku, trochu náboženstva - trochu ateizmu, trochu fikcie - trochu reality ... skrátka trochu Fica.
V posledných dňoch dostáva Slovensko jednu „lepšiu“ správu, či nazvime to slovami socialistov istotu za druhou. Či už je to je prehratá arbitráž ohľadom zákazu ziskov poisťovní, zvýšenie odvodového zaťaženia živnostníkov, zavádzanie daňových licencií a celkové zhoršovanie podnikateľského a ekonomického prostredia vďaka istotám Ficovej vlády. Pýtate sa kto za to môže? Všetci kričia Fico! Ja si dovolím oponovať a tvrdiť, že nie len on je vinný. Fico a jeho prisluhovači majú samozrejme svoj nezanedbateľný podiel viny, ale on robí len to, čo od neho jeho lavicové ovce - plebs a Ficovoliči očakávajú a na čo mu dali mandát.
Dnes ráno počas pravidelného víkendového nákupu som v oddelení s pečivom upozornil jedného staršieho pána, zjavne dôchodcu 55 až 65 rokov, aby sa holou rukou neprehŕňal v pečive. Dotyčný pán mi odvetil, že veď nerobí nič zlé, len si vyberá pečivo. Na to som mu povedal, že nikto netúži na pečive zistiť, ktorou rukou si ráno vytrel zadok a že si ma dať rukavicu. A bum ho, v tom to prišlo. Povedal mi, citujem: „Komunizmus a Mečiara na Vás.“
Keď vidím v TV preferencie Róberta Fica, čoraz viac som presvedčený, že agentúry tieto prieskumy vykonávajú cielene len na respondentoch - Ficovoličoch.
Koncom 90-tych rokov minulého storočia sa na Slovensku udomácnil výraz Mečiarizmus. Tento výraz označoval obdobie histórie Slovenska spojené najmä s vládou strany HZDS a jej predsedu Vladimíra Mečiara - odtiaľ to pomenovanie Mečiarizmus. Toto obdobie by sme mohli považovať z pohľadu zahraničia za obdobie temna histórie Slovenska, kedy tvrdou rukou vládol jeden muž, kedy Slovensko Európa a jej štruktúry vyradili zovšadiaľ odkiaľ sa len dalo a keby to bolo možné, tak by Slovensko bolo zmazané aj z máp Európy.
Každý, kto v poslednom období potreboval z akéhokoľvek dôvodu isť autom v smere Žilina Ružomberok, pripadne v opačnom smere zažil na vlastnej koži tvrdú slovenskú cestársku realitu. Či skôr by bolo dobré napísať zažil na vlastnej koži v praxi hodnotu IQ manažérov zo Slovenskej správy ciest (SSC) rovnajúcu sa zjavne IQ kravského lajna a týmto to lajno ešte urážam, keď ho porovnávam s IQ dotyčných manažérov.
V týchto dňoch sa čoraz viac ľudí z môjho okolia zamýšľajú nad tým, koľko „istôt“ potrebujú ešte voliči Smer-SD, aby si uvedomili čo spôsobili Slovensku a tým i sami sebe, že dali vo voľbách v roku 2012 moc do rúk Róbertovi Ficovi. Snáď každý deň obletí Slovensko správa o „zlepšujúcom“ sa živote jeho obyvateľov.
Rímskokatolíckou cirkvou otriasa jeden škandál za druhým. Od vyvolávania vojnových konfliktov, vraždy a upaľovanie nevinných ľudí, cez krádeže, mamonárstvo a až po sexuálne zvrhlosti a znásilňovanie detí. I naše malé Slovensko už nie je výnimkou a Rímskokatolícka cirkev v posledných dňoch dokazuje, že iné pravidlá platia pre ľudí a iné pre jej pohlavárov.
To čo dokázal arcibiskup Bezák v televízii TA3 si zaslúži veľký obdiv každého človeka, samozrejme pokiaľ sú jeho slová pravdivé. I keď nechodím do kostola, lebo som človek samostatne mysliaci a nepotrebujem, aby mi niekto diktoval ako mám žiť, vzniknutá situácia ma veľmi zaujíma. Navyše keď vidím akí ľudia do kostola chodia a akí ľudia sú predstaviteľmi cirkvi je mi z toho na grcanie.
Štrajk pedagogických a odborných pracovníkov znie všetkými médiami už značný čas. Všetci len kričia za zvyšovanie platov. Nikto sa na túto problematiku nepokúsil pozrieť očami majiteľa firmy, ktorý zamestnáva zamestnancov, dáva im prácu a za ňu plácu.
Píše sa september roku 2009. Reklamná kampaň, ktorá ukazuje Slovákov z rôznych regiónov, ako svojimi nákupmi pomáhajú zlepšovať ekonomickú situáciu na Slovensku som nikdy nevenoval ani len letmú pozornosť. Ale asi si ju pozriem, lebo sa mi do rúk dostal email o pánovi Petrovi - bojovníkovi proti kríze, ktorého opis teraz uvediem.
Neustále sa pýtam sám seba, kedy sa voličom Smer-SD konečne otvoria oči? Koľko káuz, prešľapov a rán istoty potrebuje tých 44,5% voličov istôt, aby si uvedomili, aký veľký omyl urobili?
Ľudia na Slovensku nadávajú a hromžia na všetko a všetkých už od nepamäti. Nadávajú na vládu, firmy, banky, na zvyšujúce sa ceny, rastúcu nezamestnanosť, zlú zdravotnú starostlivosť, korupciu, nevymožiteľnosť práva, atd. Asi je to v našich povahách či našej kultúre nadávať na všetko a všetkých už len z princípu, ale nezamyslieť sa pritom, prečo tomu tak na Slovenku je.
V dnešnej dobe vychádzajú na svetlo sveta rôzne kauzy z prostredia Rímsko-katolíckej cirkvi. Samozrejme ako vždy v minulosti aj teraz hrajú cirkev a jej poprední predstavitelia vo Vatikáne „mŕtvych chrobákov“ a tvária sa že sa nič nedeje.
Reklamnej kampani, ktorá ukazuje Slovákov z rôznych regiónov, ako svojimi nákupmi pomáhajú zlepšovať ekonomickú situáciu na Slovensku som nikdy nevenoval ani len letmú pozornosť. Ale asi si ju pozriem, lebo sa mi do rúk dostal email o pánovi Petrovi - bojovníkovi proti kríze, ktorého opis teraz uvediem.
V piatok som si v jednom denníku (nie bulvárnom) prečítal rozhovor s Janou Tutkovou, autorkou kampane Právo na život. Ostal som zhrozený, že niekto si dovolí prezentovať verejne nezmysly a názory, o ktorých nemá ani páru a snazí sa posunúť dnešnú spološnosť o pár storočí dozadu.
Včerajšia udalosť pri obci Polomka opäť potvrdila tragickým spôsobom všeobecne známu vec, že je potrebné sprísniť pravidlá pri udeľovaní vodičského oprávnenia skupiny D a D1.
