Keď vidím v televízii reklamu na Škodu Octavia a počujem vetu o vylepšenej dokonalosti, vždy mám chuť sa na plné ústa smiať a uvažujem, ako mohli natočiť taký blud. Škoda Octavia ani zďaleka nie je takým dokonalým autom, ako z nej robí reklama v televízii.
Slovensko leží v zemepisných šírkach, v ktorých pani zima vládne od 3 do 6 mesiacov, podľa toho či sa nachádzate pod Tatrami alebo niekde na juhu. Snáď každý občan našej vlasti vie, že zima sa ignorovať nedá, že s ňou treba počítať. Vedia to aj zodpovední na údržbe ciest a diaľnic? To je otázka o ktorej sa dá veľmi polemizovať.
Neustále z každej strany človek počuje, akí sú vodiči osobných motorových vozidiel kaskadéri, ako sú nezodpovední a hazardujú so svojimi životmi. Pritom v cestnej premávke je viac hazardérov vo forme neoznačených cyklistov či chodcov, ktorí sú často oblečení v tmavom oblečení a pri krajnici ich za šera a tmy zbadáte na poslednú chvíľu. A vôbec ich nezaujíma nejaký cestný zákon.
Nedávno odznelo v médiách, že je tento rok zimná dovolenková sezóna najmä v Tatrách poznačená malým záujmom zahraničných, najmä rusky hovoriacich, turistov. A čo záujem domácich turistov, ten nie je dôležitý? Mal by byť, ale asi nie je, lebo tuzemec odchádza za zimnou dovolenkou radšej do zahraničia.
Je neuveriteľné ako je naša vláda pasívna voči extrémizmu v Maďarsku orientovanému proti Slovensku. Pritom, keď sa voči Maďarskej menšine na južnom Slovensku čo i len vietor otočí alebo keď sa trebárs v Štúrove čo i len škaredo pozriete smerom k Ostrihomu, už aj Maďarskí politici vykrikujú v Bruseli aký sme rasisti, ako sa má Maďarská menšina u nás zle a ako im všetci Slováci ubližujú.
Mnohí Žilinčania pri posledných komunálnych voľbách nešli voliť, lebo si povedali, že aj tak vyhrá p. Slota, mnohí išli voliť, aby už primátorom nebol. Nakoniec voľby v meste dopadli tak ako dopadajú voľby v celej republike, čo znamená, zvolili si menšie zlo.
Mnohokrát sa hovorí a je to žiaľ aj skutočnosťou, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí sú si rovný pred zákonom, ale aj takí, ktorí sú rovnejší. Ja by som túto pravdivú vetu doplnil, že u nás žijú aj ľudia rovní a rovnejší si pred Bohom. Na úvod musím napísať, že nie som veriaci človek a že tento blog je inšpirovaný nielen poslednými udalosťami na Slovensku, ale i rozhovorom s ľuďmi normálne veriacimi a fanaticky veriacimi.
Tak a máme tu nový cestný zákon. V zásade ho schvaľujem a má moju podporu, ale. Prináša okrem prísnosti a rôznych obmedzení, zrušenia nulovej hranice alkoholu aj niečo inovatívne, čo doteraz nebolo v našich končinách známe? Áno aj nie. Cestný zákon by nemal byť len zákonom, ktorý prikazuje či naopak dovoľuje niečo len vodičom, cyklistom či chodcom. Zákon by mal dať konečne do poriadku záležitosti všetkých tých ktorí dennodenne ovplyvňujú dianie na našich cestách.
Mnohokrát sa dozviete prostredníctvom televízie, rozhlasu či internetu, že na našom krásnom Slovensku je možné naozaj všetko a niekedy to hraničí až s absolútnou absurditou ba až drzosťou. Tento týždeň som sa o tom presvedčil na vlastnej koži a aj posledný zvyšok optimizmu, ktorý som mal o fungovaní aspoň niektorých súkromných spoločností sa rozplynul ako ranná hmla.
V posledných rokoch je vidieť už nielen v Bratislave, ale najmä aj v Žiline, čo dokáže prílev investícií do regiónu a ich správne využívanie. To sa samozrejme odzrkadľuje na zvyšujúcej sa životnej úrovni v týchto dvoch momentálne najlukratívnejších regiónoch, z ktorej by mohli ťažiť aj ďalšie mestá a regióny. Preto som sa rozhodol napísať blog o problémoch typických pre Slovensko, konkrétne pre Trenčín a to sa na základe informácii od priateľov, ktorí bývajú v Matúšovom meste a priamo sa ich to týka. Ale je možné to vztiahnuť viac či menej na celú našu krajinu.
Na internete a aj tu v blogoch si môže človek prečítať veľké množstvo názorov a debát ohľadom totálneho výbuchu reprezentácie Slovenka na MS 2008 v ľadovom hokeji a s tým súvisiacej hanby a facky, ktorú dostali hlavne skalní fanúšikovia tohto krásneho športu v našej vlasti.
Nedávno sme sa po rokoch zišli partia starých kamarátov. Skladba 7 ľudí čisto mužského osadenstva pozostávala z 2 Bratislavčanov, 2 Žilinčanov (jedným z nich som bol i ja), 1 Trenčana a 2 východniarov (KE a PO). Samozrejme ako pri každom posedení pri pivku sme preberali rôzne témy. Jedna z tém bola otázka regionálnych rozdielov medzi os Bratislava-Žilina a ostatokom Slovenska a ich vplyv na dopravu.
Keď sledujem v televízii (je jedno či verejnoprávnej alebo súkromnej) dianie na Slovensku a prevažne v jeho východnej časti, pripadám si ako Alenka v krajine zázrakov. Je neuveriteľné, že sa neustále vynakladá úsilie pomôcť ľuďom, ktorí si nielen že nevážia ponúknutú šancu začať znova, ale dokonca a to je neuveriteľné, pomoc odmietajú a zneužívajú tak okázalo, že sa človeku veriť nechce. Česť výnimkám. Áno, ak tipujete, že mám na mysli Rómov (Cigáňov), tipujete správne.
Aktuálna situácia so smrekovým porastom v TANAP-e je pre mňa ako človeka, ktorý miluje naše malé veľhory alarmujúca. Nielen, že utrpeli veternou kalamitou v roku 2004, ale aj tí čo o sebe hovoria, že sú ochrancami prírody, momentálne zasadzujú s lykožrútom prírode smrteľný úder. Kriminalizovanie odbornej verejnosti a pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u zo strany ochranárov ako super odborníkov na všetko prispelo k tomu, že obdobie, kedy sa mohlo ešte niečo robiť proti tomuto škodcovi je preč a za daných podmienok už nie je možné toho veľa urobiť.
Za posledné dni sa v Slovenskom športe udialo veľa. Nepatrím síce k tým fanúšikom, ktorí sedia pred televízorom nonstop a pozerajú čokoľvek čo súvisí so športom, ale neušlo mojej pozornosti, že v posledných týždňoch naši športovci mútili športovú vodu doma i vo svete.
Asi na našich cestách nenájdeme vodiča či už autobusu, osobného alebo nákladného automobilu, ktorý počas jazdy nepočúva dopravný servis. Neustále zápchy a preplnené cesty a to najmä vo väčších mestách a na hlavných ťahoch, ako je napríklad smer Bratislava - Žilina - Košice a späť, sme si už nejako zvykli na dennodenne opakujúci sa scenár áut stojacích v kolónach. Tu mnohí upierame pozornosť na rádiá v našich autách a snažíme sa aspoň v krátkom predstihu zistiť, čo nás na plánovanom úseku cesty čaká.
Dnes 29. augusta v deň 63. výročia a osláv SNP je možné vidieť na obrazovkách našej verejnoprávnej televízie filmy a dokumenty z obdobia 2. svetovej vojny a SNP. Vo verejnoprávnom rádiu zase môžeme počuť množstvo debát s historikmi či politikmi, ktorí hodnotia a rozoberajú z historického či politického hľadiska tento deň. Deň, ktorý pre nás Slovákov bol a ja verím že i naďalej je, jedným z najdôležitejších dní našej histórie, nášho národného určenia a našej národnej hrdosti.
V tomto blogu by som rád rozprúdil debatu o tom, ako a v akej miere využívajú výrobcovia výhody z čias socializmu. Výhodu menom monopol na trhu s predajom akýchkoľvek výrobkov. Alebo je to v nás, ľuďoch, ktorí sú natoľko spätí s tradíciami, že nevedia triezvo posúdiť či to, čo považujú za dobrý nákup, je naozaj dobrým nákupom.
Nejeden človek, ktorého obchodné povinnosti nútia byť často mimo tepla rodinného krbu si pri hľadaní miesta kde by hlavu sklonil tajne želá, aby mal šťastnú ruku pri výbere hotela či penziónu, kde by boli služby na slušnej úrovni, kde by bol prívetivý personál a kde by sa cítil hlavne ako doma, aj keď doma nie je.
Asi neexistuje človek, ktorý by v dnešnej dobe necestoval aspoň jeden raz vlakom. Viem, úroveň poskytovania tejto služby na Slovensku zaostáva za vyspelými krajinami západnej Európy minimálne 25 rokov, ale v rámci možností ŽSSR (Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky) sa dá povedať, že IC, EC a aj niektoré rýchliky sa snažia aspoň priblížiť štandardu krajín s vyspelou železničnou dopravou.
