Keď som koncom leta opäť doletel do Brusselu, vlastne ešte poriadne zničený z takmer 800 kilometrovej púti po Španielsku , doplnil som počet tohtoročnej erasmus bandy z celej Európy na maximum, a na prvý semester sme boli teda kompletní. Prvý semester mohol začať!
Trafiť v sedemdesiat tisícovom Hasselte na univerzitu, na poštu, či do obchodu, to bolavraj samostatná úloha pre nás samých. Poradiť si ale s množstvom hospod, násť tú najlepšiu, alebo vedieť, kde nám bez problémov ponúknu aj cez 600 druhov belgických pív, tak s tým nám pomohli domáci - študentská organizácia AES , ktorá pre nás zorganizovala ' Tour de Hasselt ' večer, účelom ktorého bolo navštíviť päť najlepších pubov v meste. A samozrejme že nešlo len o tie zdvorilostné návštevy "nasucho".
Keď sme už vedeli, kde sa chodí tankovať, išlo sa do požičovne pre vlastný bicykel - a bez toho v Belgicku snáď ani na krok. Len ako nás upozornili pri exkurzii na polícii, ten treba stále zamýkať - niežeby sa kradli, vraj sa len požičiavajú, len niekedy sa vám už nemusí podariť zistiť, kto si ho vlastne požičal ako posledný.
Potom už len natrénovať cestu medzi univerzitou a ubytovňou, aby sa to zvládlo aj naslepo, po tme, či za búrky, čo bolo vlastne takmer stále...
Mimochodom, tak ako je Belgicko v Európe známe obrovským počtom rôzných druhov pív , hranolkami a vynikajúcou čokoládou, Hasselt je v Belgicku známy svojím Jenevrom! Alkohol pripomínajúci Becherovku má dokonca vlastný festival, v rámci ktorého ešte aj z fontánky na námesti v ten deň netečie voda, ale 40% Jenever!
Ako súčasť tohto festivalu nás potom vyviezli za mesto a podľa poskrývaných pohárikov s Jenevrom sme mali nájsť cestu späť do Hasseltu. A vraj, aby sme sa viacej báli a menej pili, tie poháriky s Jenevrom vždy strážila nejaká potvora.
Kultúrne oboznámenie sa s Hasseltom nám neskôr mala zabezpečiť jedná z troch poznávacích tour. Nakoniec som do múzea, kde bol dohodnutý zraz, došiel ako jediný a tak po krátkej prechádzke mestom sme s Virginie Claes - miss Belgium 2006skončili v hospode, ako ináč, na belgickom pive a čaji.
Aby sme ale nezostali príliš zakotvení v Hasselte, občas nám univerzita zorganizovala nejaký drobný, ale zaujímavý výlet...
... pozreli sme sa do Brugge - vraj nazývaných aj ako severské Benátky,
... samozrejme nemohol chýbať Brussel, ale ani Namur, Antwerpy, Leuven či Gent. Pozreli sme aj najmenšie mesto sveta, Durbay a tiež rodisko tých slávnych kritérii, ktoré sme v tom čase tak usilovne plnili - mestečko Maastricht.
To najzábavnejšie ale aj tak zostávalo v Hasselte. AES organizovalo každú chvíľu akúsi novú párty, Beer quiz, Cantus party, Erasmus party a mnohé iné, ale všetky asi výstižne charakterizoval podtitul: ' Kto dokáže vypiť viacej piva za menej času!'.
Nakoniec sa naplno potvrdilo to, čo mi raz napísala Mery : "Španieli, to je explózia energie!" Koľko vydrží tento národ, bolo často až obdivuhodné. Občas som pochyboval, či vôbec niekedy spia...
... tí totíž stíhali párty aj sedemkrát do týždňa! Samozrejme, popri škole.
Keď sme už boli ako-tak zabehaní v koľajniciach, niekto nám prezradil zaujímavú raritu. Vraj sa v Gente, ako v jedinej hospode v Belgicku, zaujímavým spôsobom servíruje jedno ešte zaujímavejšie pivo - 1.2 litrový a 8.4% belgický Pauwel Kwak.
Problém ale bol, že neškodne spratať 1.2 litra tak silného piva chcelo najprv poriadný tréning a tak sme začali s 0.3 litrovými pohármi ...
... a postupne ich vymenili za pol-litrové. Trénovalo sa poctivo a to až do chvíle, keď celá skupina jednohlasne nedvihla ruku, že je pripravená.
A vyrazili sme vlakom do Gentu. ( nabudúce podrobnejšie ,-) )
Večerný návrat z jedného z tréningov...
... a večer pri Atlantiku v Oostende.
Keď časom prezídium AES prišlo na to, že pár jedincov vie aj celkom dobre variť, prišli z nápadom, že nebudú každú akciu organizovať oni, ale dostali sme to tentokrát na svedomie my. A úlohou bola účasť spoločne s nejakým tradičným národným jedlom.Nakoniec bolo na výber takmer čokoľvek, od Kanady po Turecko, od Fínska až po Portugalsko.
Za Slovensko sa nakoniec zúčastnili zemiakové placky hoci, ako sa neskôr ukázalo, súťažili aj za Poľsko. Tak ktovie, ako to vlastne je. V ten večer som sa tiež dozvedel, ze Jánošík, nebol Slovák, ale Poliak, a už vôbec nie národný hrdina, ale poriadný zbojník...
Takto pestro nakoniec dopadol večer, keď sa oznámilo, že najhoršie oblečenie (teda jeho nositeľ) získavá koktail zdarma!
Občas sa ale človek nevyhol ani malej búračke: raz bicyklom do auta, inokedy zase autom do bicykla. Dokonca aj bicyklom proti stene sme zažili. Našťastie si to odniesol len jeden zlomený členok a pár pokrivených kolies na bicykli.
Zo začiatku to bol ale celkom vážny problém, prísť na spôsob, ako ten rozbitý bicykel zaniesť do servisu. Ale ako sa vraví, že opakovanie je matka múdrosti, niekoľkokrát sme to skusili a potom sme už mali systém, ktorý fungoval.
Niekedy sme zase bicykel vymenili za poriadne topánky a s batohmi sme sa vybrali naprieč Belgickom, prípadne Luxemburskom, raz dokonca až do Nemecka, k Hitlerovej pevnosti Vogelsang .
Síce to Vysoké Tatry ani zďaleka neboli, predsa len to Belgicko až taká placka nie je. Raz sa nám dokonca podarilo s použitím všetkých síl vytrepať až do výšky skoro 350 metrov nad morom. .-)
Človek ale aspoň prišiel na to, kam všade vedú cesty do Compostely. Hneď niekoľko rôznych trás sme si všimli v Luxembursku a celý deň sme kráčali v smere žltých šípok po hranici Belgicka. Ktovie, žeby sme si to o rok s bratmi skúsili niekde z Kolína? :-D
Viac akcií sa popri škole a aspoň ako-tak poctivom učení už za ten prvý semester stihnúť nedalo. Takže posledný deň v pôvodnej zostave a zajtra už mali dôjsť z dalších kútov Európy noví erasmáci - začínal sa druhý semester.
