Raz som sa večer vracal z práce. Uzké, jednosmerné ulice a samozrejme že premávka v mestehustá tak,
že to asi už viac ani nejde. A zrazu si to niekto s novou Octáviouzaparkuje rovno na chodník. Ale veď o nič nešlo, obísť sa to dalo. Problém nastal až vtedy, keď si to všimla aj polícia. Odstavila hliadkujúce auto na ceste
(čo sa už autom obísť nedalo)a vyčkávala na privolané odťahové vozidlo. To bolo celkom zbytočné, pretože jediný,kto bránil v premávke bolo vozidlo polície. Ale možno v ten deň už polícii došli "papuče" či pokutové bločky, alebo nápady, ako ináč potrestať nedisciplinovaného vodiča.
Takže to trvalo asi 20 minút, kým sa "zručnému" mechanikovi podarilo naložiť Octáviu na auto. To už boli nepriedušne upchaté aj okolité ulice, dokonca v tom čase už v zápche trčali aj dve sanitky - samozrejme sirény naplno, ale čo s toho. Keď nieje kam, tak to proste nejde.
A takto jeden človek pokazil náladu niekoľkým šoférom. A to mu možno chýbalo len trochu dômyselnosti pred samotným konaním.
A mnohé ďalšie podobné situácie, pre ktoré by človek "zabíjal" , podľa mňa pramenia len z nedostatočného rešpektu, porozumenia a úcty voči druhým ľuďom.
Ak si vážim druhého človeka, viem sa do neho vžiť, tak nemožem u neho v nedeľu ráno zazvoniť s tým, že som prišiel vysekať a vymeniť vaňu.
Nedávno som si prečítal článok Miluj blížneho svojho .Nechcem teraz zrovnávať prívetivosť a priateľskosť medzi američanmi a slovákmi,ale povedzte úprimne, nebudete sa cítit lepšie, keď vás na ulici osloví človek, ktorého ani nepoznáte, ale prehodí s vami zopár viet a ešte pred tým, než odíde, vám zaželá pekný deň, ako keďprejdete okolo "známeho" na ulici a ten sa tvári, že sa ani nepoznáte?Čo vám viac prispeje na dobrej nálade?
Keď som bol v Amerike, tak som si zamiloval jeden televízny program na ABC,
Extreme MakeOver - Home Edition .Chodil vždy v nedeľu večer a tým dizajnérov, robotníkov a dobrovolníkov postavil každý týždeň zadarmo jeden dom pre nejakú vybratú rodinu.
A pri sledovaní tohto programu ma napadlo, že toto by ešte asi u nás nefungovalo.Niežeby sa nenašla firma, ktorá by to za týždeň dokázala, ale asi by sa nenašlo dostatok dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní venovať týždeň neplatenej práce nejakej neznámej rodine.
Vraj sa o nás hovorí ako o prívetivých, priateľských a pohostinných a vraj nenecháme svojich blížnych nikdy v núdzi .Možno, ale napadá mi aj staré porekadlo, ktoré určite nevzniklo len náhodou:
"Nič to, že som o všetko prišiel, hlavne že susedovi zdochla koza!"
A asi ešte stále v mnohých situáciach zostávame verný tomuto porekadlu.
Ale to sa zmení až keď získame úctu, rešpekt a porozumenie voči druhým ľuďom. A s tým už príde aj cit prepotreby blížneho. A omnoho viacej krajších dni zažijeme.
Súvisiace články:
Ján Lukács - Miluj blížneho svojho
Slávka Beňová - Koľko je za zabitie v sebaobrane ???
