Presvedčenie neonacistov.

 V sobotu sa uskutočnil v Hostěnicích na Brněnsku koncert neonacistov. Posudzovať regulérnosť dôkazov, ktoré prinieslo občianské združenie Tolerance o hanobení národa a rasy mi neprináleží. Nechcem ani hodnotiť počínanie zúčastnených, alebo obhajovať niektorú z dotknutých strán.

Ale po rozpustení koncertu ( mimochodom len päť minút po tom, čo sa podarilo získať dôkazy ) som si na zázname z televízie všímal vychádzajúcich účastníkov.
Vlastne nikoho som nevidel! Každý si zakrýval tvár. A na interview s moderátorom nenabral odvahu nikto. Zvláštne, lebo ešte pred chvíľou jej bolo toľko, že by s ňou zvládli aj celý národ. A tak ma niečo napadlo.

 Ak mám vlastný názor a som presvedčený o jeho správnosti, tak si ako správny chlap za svojím názorom stojím. Ako svojím konaním, tak aj pri konfrontácii s osobou, ktorá s mojím presvedčením nesúhlasi, alebo súhlasiť nechce. Sila použitých argumentov je potom akosi ekvivalentná sile môjho presvedčenia, alebo možno odvahe.
 Názor druhej strany som ochotný prijať len za predpokladu, že s ním súhlasim, prípadne nemám voči nemu zásadné výhrady. Teda kompromis!
Je tu ešte iná možnosť: Bol som k tomu donútený! Upierať ale právo na vlastný názor je prehreškom proti ústave v každom demokratickom štáte a teda takáto situácia by nastať nemala.

 Ak teda svoje konanie obhajujem právom na vlastny názor, nesmiem ho potom v tom istom momente uprieť niekomu ďalšiemu. Ak verím svojmu názoru a podľa neho konám, potom by som logicky asi mal veriť aj svojím skutkom. A nemám dôvod zakrývať tvár a tajiť identitu len čo zacítim televíznu kameru.

 Opačný prípad nastane vtedy, ak sa za niečo hanbím. Niečo sa bojím priznať, alebo mám strach, že sa o mne bude vedieť niečo, čo by som nechcel. Všetko ale pramení tiež len z vlastného presvedčenia, že som spravil niečo, čo nebolo v súlade s mojím názorom, vierou, výchovou, či dokonca zákonom. Vtedy by som sa skrýval asi aj ja.
Aj v tom je však veľkosť, si chybu priznať. Raz! Dvakrát! ...
Ale aby som sústavne opakoval niečo, za čo sa potom hanbím a skrývam, tak to asi len v prípade silnej sklérozy. Neuvažoval som nad myslením neonacistov, ani nebudem. Len mi to ich celkové chovanie sa akosi logicky nejde do hlavy.