Tento príbeh sa neodohral na Slovensku, ale vo Anglicku, ktoré je, tak isto ako my, členskou krajinou Európskej únie. Patríme do toho istého civilizačného okruhu, a preto sa ma udalosť, o ktorej chcem písať dotýka rovnako, ako keby sa stala u nás.
Podľa prieskumov je v celku reálne, že premiér Robert Fico sa stane prezidentom. Ak by sa tak stalo, spustilo by to rošádu na viacerých mocenských postoch. Poďme si pošpekulovať, kto bude kým v lete 2014.
Viaceré politické strany využili príležitosť zviditeľniť sa zverejnením kandidátskych listín pre voľby do Európskeho parlamentu. Z niektorých nominácií kričí, že potrebujú ľudí upratať na teplé miestečko a niektoré nominácie vyzerajú tak, že ich cieľom je rozložiť Európsku úniu znútra. Napríklad v prípade Novy a SaS.
Súhlasím s názorom, že Roberta Fica a Smer treba v prezidentskej kampani poraziť. Nesúhlasím však s dôvodmi, ktoré sa prezentujú v rámci mediálnej a politickej hystérie, ktorá sa strhla pred niekoľkými dňami. Fico nie je Putin, ani Lukašenko, ba ani Mečiar. On je šikovný populista. Otázka stojí tak, či sa v opačnom tábore nájde niekto šikovnejší a navyše aj nepopulista.
Nebolo to tak dávno, čo sa pani predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková vyjadrovala k veciam, ku ktorým nemusela, a povedzme si úprimne, že radšej ani nemala, pretože tak spochybnila nezávislosť inštitúcie, ktorej predsedá. Pani predsedníčka opäť neodolala a vyjadrila sa ku kampani prezidentského kandidáta Radoslava Procházku. Zapojila sa tak priamo do politického zápasu, čím ešte viac znevážila funkciu, ktorú vykonáva.
Návšteva vládnych predstaviteľov, poslancov či súdnych funkcionárov na stredných a vysokých školách by mohla byť pre žiakov a študentov prínosom. Samozrejme, za podmienky, že by mladej generácii odovzdávali skúsenosti a vedomosti. Ako nedávno ukázali páni Fico a Harabin, oni na školy nechodia dávať, ale brať. Aj to je dôvod na to, aby bol na Slovensku vstup politikom do škôl zakázaný!
Aktuálny vývoj vyšetrovania vrážd Jozefa Mišenku a Petra Čongrádyho potvrdzuje, že pre exministra vnútra Daniela Lipšica a jeho verného druha Jaroslava Spišiaka nebol prvoradý boj s organizovaným zločinom, ale politická propaganda.
Nízku politickú kultúru na Slovensku už nemôžeme považovať za dedičstvo komunizmu. Žiaľ, je to oveľa horšie. Úbohý stav našej politickej kultúry je odkazom, ktorý tu už štvrťstoročie zanechávajú nové politické elity budúcim generáciám.
Robert Fico je taký silný, že tým do určitej miery škodí nielen sebe, ale aj svojej strane. Dá sa to však povedať aj inak. Predseda Fico zatieňuje Smer, ale aj samého seba.
Kupovanie si like na facebooku je marketingová praktika. To je fakt. Praktizujú ju aj americké ministerstvá. Otázkou je, či je akceptovateľná, keď ju používajú strany, politici a kandidáti na prezidenta. Kupovanie like na faceboku je ako priviezť ľudí na koncert autobusom a potom sa chváliť, že kapela vypredala športovú halu.
Prešiel 17. november a nič sa nestalo. Teda aspoň v roku 2013. Kandidatúru neoznámila ani Iveta Radičová, ani Milan Kňažko. Vlastne druhý menovaný pre každý prípad zbiera podpisy. Pre aký prípad? Napríklad že sa s niekým dohodne na podpore?
Ústredná volebná komisia vyhlásila oficiálne výsledky volieb do VÚC a na Slovensku sa strhol ošiaľ zvaný Kotleba. Politici a novinári sa odvtedy zbytočne prehnanými reakciami, hraničiacimi s hystériou, pretekajú v robení kampane tomuto extrémistovi. Hádam by aj stačilo, nie?
Naposledy v tomto štáte verejne kádroval novinárov istý Vladimír Mečiar, pretože kritizovali jeho HZDS. S obľubou to robil počas mítingov v športovej hale. Po ňom si niečo podobné dovolil už len Gábor Grendel. Nepekne napadol viacerých blogerov. Tiež preto, že kritizovali jeho stranu.
Niektorí novinári avizujú, že prezidentskú kandidatúru ohlásia Iveta Radičová a možno aj Milan Kňažko. Mnohí do toho vkladajú nádeje.
Daniel Lipšic má problém. Nie všetci novinári sa totiž nechali uchlácholiť vysvetlením, že Toma Nicholsona odpočúvali v súvislosti s vraždou Ernesta Valka, a preto je viac menej všetko v poriadku. Napríklad Lukáš Fila tejto rozprávke neuveril.
Keď odpočúvala novinárov vojenská kontrarozviedka, padol minister obrany Ľubomír Galko. Keby novinárov odpočúval minister vnútra Róbert Kaliňák, asi by sa strhli mediálne orgie. No keď sa ukazuje, že za Daniela Lipšica bol políciou zrejme v súvislosti s kauzou Gorila napichnutý Tom Nicholson, je tu akési zvláštne ticho po pešine.
Slovensko sa ešte donedávna mohlo chváliť nestraníckou a profesionálnou diplomatickou službou. Čoraz častejšie politické nominácie veľvyslancov rúcajú aj túto jednu z posledných bášt profesionalizmu v našej štátnej správe.
Daniel Krajcer a Monika Flašíková Beňová sa pred VÚC voľbami pretekajú v bezhraničnom populizme. Sú si v tom natoľko podobní, že nebyť rozdielu v pohlaví, pokojne by ste si ich mohli pomýliť a volať ich Daniel Flašík a Monika Krajcerová.
Keby mal minister Jahnátek všetkých päť pokope, mohol z neho byť symbol boja za ochranu práv spotrebiteľov. Lenže on túto výbavu nemá, a preto je stelesnením nepotizmu, teda rodinkárstva. Slovom, je to papaláš.
V posledných dňoch sa predierajú na povrch dve istoty. Iveta Radičová do boja o prezidentské kreslo nepôjde a premiér Róbert Fico takmer určite áno. Reakcia pravice je vážne roztomilá. KDH pôjde s Hrušovským a SDKÚ rieši župné voľby. Štyria pravicovo orientovaní kandidáti idú na vlastnú päsť. Z toho vyplýva istota tretia, prezidentom bude, žiaľ, Fico.
