Dlhšie som premýšľaľa, či sa vrátiť, či má význam sem niečo písať. Veď predsa blogerov/ vlogerov je tak veľa. Mám pocit, že už píše každý (tak, ako cukrárom/tortárom je snáď každý- bez urážky :) ) svoje rady a postrehy zo života. A predsa som tu. Po rokoch. Nechcem a ani nebudem vám radiť. Veď výber je na každom z nás.
Priznám sa, ja nie som ten človek, ktorý pojde tvrdo-tvrde hlavou proti múru a bude presviedčať masy. Už mi je to jedno. Už nemusím mať pravdu. Už sa nebudem hádať a vnucovať nikomu svoju pravdu. Zrkadlo mi nastavila moja osudová ženská a priateľka na začiatku jej tehotenstva (bude sa často vyskytovať u mňa v textoch) za čo jej,ako aj za všetko ostatné, patrí: ĎAKUJEM zlato!
Viete my ľudia sme pyšní. Zahľadení veľmi do seba. Aj JA aj TY! A preto potrebujeme zrkadlá vo svojom živote. Potrebujeme ľudí, priateľov, rodinu (nie kamarátov z krčmy), ktorí nám otvoria oči a povedia "HEJ BLBČE PREBER SA!"
A práve aj preto tu nechávam svoje staré články. Pri niektorých si vravím "Bože, Michaela (áno vo svojej hlave sa oslovujem takto), to fakt si napísala takú koninu?!", pri iných "celkom sa to dá...", ale sú aj také, kde sa tvárim, že mi to tu museli nabúrať hekery, ktorí ma chceli zdiskreditovať :D nechávam to tu pre srandu, pre zamyslenie, preto, aby ste videli, ako sa všetci posúvame ďalej. Ako rastieme, starneme, zrejeme, múdrieme a niekedy hlúpneme. Ale hlavne! Vždy máme možnosť sa zlepšiť. Preto ju nepremrhajme a poďme v ústrety lepšiemu zajtrajšku. Poďme byť ľuďmi, ktorých by sme radi stretli v autobuse, u lekára, na ulici, v parku, kaviarni... (zvyšok si doplnte sami)
Michaella 10/2018
