Ako tradične “kresťanská” krajina máme často plné ústa Ježiša. Niektorí síce len vtedy, keď sa ukrutne preľakneme, no máme tu aj veľmi hlasnú časť spoločnosti, ktorá v mene Ježiša prijíma zákony, ruší kultúrne podujatia či burcuje k nenávisti voči rôznym skupinám ľudí.
Je konanie týchto ľudí skutočne motivované posolstvom Ježiša, ako ho poznáme z Biblie? Alebo ide v lepšom prípade o nepochopenie a v horšom o zneužitie Ježišovho mena na šírenie vlastnej agendy?
Ak by sme to chceli rozsúdiť čisto na základe dvoch najčastejšie používaných nálepiek, bolo by len ťažké zaradiť Ježiša do skupiny “konzervatívcov”. Koniec-koncov, Ježišov hlavný cieľ nebol “zakonzervovať” ľudí v ich hriechoch, ale ľudí od hriechu oslobodiť.
Ježiš bol známy kritikou bezduchého nasledovania Zákona, ktorého jedinou výsadou je zdanie zbožnosti. Sám presadzoval náboženstvo, ktoré má slúžiť ľuďom, a preto aj spôsob, akým Zákon vykladal, dáva prednosť prenesenému, hlbšiemu významu pred tým plytším, doslovnejším.
Ježiš tiež poukazoval na rozdiel medzi náboženským fanatizmom a náboženstvom, ktoré pomáha tvoriť spravodlivejšiu, rovnejšiu a humánnejšiu spoločnosť.
Otázka teda je: Keby tento tmavovlasý človek z Blízkeho východu zavítal dnes medzi nás aj so svojim učením, kto by ho prijal? Prijala by ho naša tradičná kresťanská spoločnosť? Alebo by ho označili za progresívneho liberála či imigranta ohrozujúceho našu vieru a mravy?
